Pri Harryho tele sedela jeho matka bolo to v deň súdu keď sa Harryho mozgová činnosť začala zhoršovať. Všetci sa o neho báli. Jeden hlúpy doktor dokonca navrhol, aby ho odpojili no to jeho matka nikdy nedopustí.
"Ahoj mami," vošla do miestnosti Gemma. Harryho staršia sestra.
"Ahoj zlatko, tak čo ako to dopadlo?"
"Dostal sedem rokov ale mami ja asi ľutujem, ze som vypovedala proti nemu. Neviem niečo mi tam nesedí. Nebránil sa bol s tým zmierený jediné čo kričal bolo, že Harryho miluje a že má prosí, aby som mu dala vedieť keď sa preberie."
V miestnosti nastalo ticho. Anne, Harryho mama vstala a podišla k svojej dcére.
"Zlatko, to je normálne. Osobe, ktorú miluješ bolo ublížené a snažíš sa nájsť vinníka," jej mama ju pohladila po líci.
"Lenže mne nepríde, že to je chýba toho Tomlinsona," povedala smutné.
"Ani mne Zlatko. Určite má na tom vinu aj on ale nevie ma opustiť pocit, že je v tom aj niečo iné. Keďže Harryho spolužiaci odmietli vypovedať teda viac menej povedali, že si nikdy ničoho nevšimli, budeme musieť počkať na to čo nám povie Harry keď sa zobudí."
"Ak sa zobudí," opravila dcéra matku a slzy sa jej hrnuli do očí.
"Gemma nikdy neprestávaj veriť. Som vaša matka cítila by som, keby som mala jedného z vás stratiť a teraz necítim, že by to malo prísť."
"Nezostáva mi nič iné ako ti veriť, mami"
Spoločne si sadli pri Harryho posteľ a začali odriekať modlitbu.
