Harry bol na Tom stále rovnako. Stále ležal v tej istej miestnosti, stále mal rovnako kučeravé vlasy, stále mal rovnako bledú tvár a ešte stále ležal bez pohybu. Iba miestnosť okolo neho vyzerala stále inak. Už síce nedostával kvety a listy každý deň ale každý týždeň nové nakoľko z väzenia mu Louis nemohol písať každý deň. Posielal ich Niallovi nakoľko iba s ním bol v kontakte a ten ich potom odovzdával v nemocnici. Na stole už mal dokopy 7 listov .... Päť z obdobia keď bol Louis na slobode pretože ho síce zatvorili az dva týždne po Tom ako sa to stalo ale posledný týždeň už bol na cele a už mu nemal ako písať a dva za dva týždne čo sedel. Jeho mama ani sestra neotvorili ani jeden. Rozhodli sa tak.
Gemma trávila s Harrym čoraz menej času. Spoločne s detektívom Maxom sa snažili získať nejaké dôkazy no stále sa nevedeli posunúť. Zistili, že človek, ktorý sa preukázal ako poškodený nemal nič spoločné s tým čo sa na papieroch nachádzalo. Bol to iba biely kôň. Povedal im iba že muž, ktorý ho tým poveril sa nepredstavil iba sa mu vyhrážal a musel to urobiť. Dokonca zadarmo. Nevedel ho ani opísať nakoľko sa stretli v noci a muž si dal záležať, aby sa na to neprišlo. Rozhodli sa teda, že budú sledovať miesto kde sa to celé odohralo.
"Gemma, je to zbytočné. Sme tu každý deň už päť dní. To miesto je mŕtve určite sa premiestnili," povedal Max smutné.
"Max lenže nám nič iné neostáva musíme Louisa dostať von, chápeš?"
" Ja viem ja viem ale čo mám robiť? Toto je mŕtvy bod," povedal smutné. Gemma sa rozplakala. Nie od smútku ale zo zúfalstva . Max na ňu chvíľu iba pozeral no potom chytil jej dlane do tých svojich a pozrel sa jej do očí.
"Gemma, sľubujem , že niečo urobíme. Musíme len sledovať to správne miesto. Musíme začať sledovať niekoho iného," povedal vážne.
Potom Obi dvaja zmkli. Pozerali sa do svojich očí a cítili neskutočný pokoj. Vedeli, že sa môžu spoľahnúť jeden na druhého. Max sa zrazu začal približovať. Oprel si čelo o to jej a usmial sa .
"Viem, že asi nie je správna chvíľa ale Gemma, keď toto celé skončí, šla by si so mnou na večeru?"
Gemma sa usmiala.
"Myslím , že tu večeru by sme potrebovali teraz. Možno na to tlačíme až moc mali by sme sa rozptýliť... prísť na iné myšlienky. Čo keby sme šli na večeru niekedy teraz?"
Max sa jej pozrel hlboko do očí.
"Zajtra ťa vyzdvihnem u teba doma. O šiestej. Obleč si niečo pekné vezmem ťa do svojej obľúbenej reštaurácie," usmial sa.
Gemma súhlasila a tak keď ju vyprevádzal domov stali pred jej dverami a objímali sa.
"Ďakujem, že mi pomáhaš, Max," povedala a odtiahla sa aby sa mu pozerala do očí no stále mala ruky okolo jeho krku. Max si ju pritiahol ešte bližšie a konečne spojil ich pery v jedno. Bozkávali sa nežne . Opatrne. A pomaly.
"Gemma, robím to rád," povedal keď sa odtiahol a objal ju pevnejšie. Gemma si položila hlavu na jeho rameno a keď odchádzal spýtala sa ho "Hej Max! A to zajtra ? To je rande?"
Max sa zasmial "Áno Gemma, je to rande ."
