... A váš syn je teraz doma?" spýtala sa zvedavo veľmi milej ženy, ktorá sa s ňou rozprávala hoci ju veľmi dobre nepozná.
"Bohužiaľ nie.. už tri a pol roka niekde zachraňuje svet. Tak mi veľmi chýba, že by som ho chcela aspoň objať, lebo teraz plačem po večeroch nad jeho fotkami. Vždy prídem k nemu do izby a predstavujem si, že tam je. Cítim tú jeho vôňu, ktorá aj po troch rokoch tam stále je."
Vyšli jej slzy a stekali po tvári. Kim sa neovládla a objala ju.
"Viem veľmi dobre ako sa cítite. Kľudne sa vyplakajte, určite vám to pomôže."
Kim sa s tetou objimala až pokým neprestala plakať.
"Ste veľmi super dievča. Prajem vám nech stretnete toho najlepšieho chlapca, lebo vy si zaslužíte to najlepšie," povedala s úsmevom Natálkina mamka.
"Ďakujem a nemusíte mi vykať. Veď predsa som mladšia od vás. Ja som Kim."
Predstavila sa, lebo nemala rada, keď jej niekto vykal, pretože sa cítila staro.
Uplakaná žienka si ju objala.
"Ďakujem Kim, že si sa o moju dcérku postarala. Lepšieho človeka už v živote asi nestretnem. Ja už budem musieť ísť, možno sa ešte stretneme."
Rozlúčili sa a Kim išla k Alici.
Celá vysmiata prišla k nej domov.
"No čo moja?" spýtala sa Alica.
"Dnes bol super deň. Zachránila som malému dievčatku život a s jej mamkou sme sa veľmi dobre porozprávali."
Začala Kim hovoriť a Alica reagovala veľmi pozitívne.
"Takže máš novú kamarátku?" Usmiala sa Alica.
"Mohla by to byť moja mamka. Úplne super je. Vieš ako sa bála o tú Natálku? Skoro mi tam odpadla aj ona, ale držala sa. Keby ja som bola v jej situácií, tak sa asi zabijem. Mať vždy depky, že kde sa nachádza môj syn a dcéra je vždy chorá.. O čom by to bol ten život?"
Chvíľu sa o tej téme bavili a potom prešli na inú.
"Ako slavíme tvoje dvadsiate-šieste narodeniny?"
Spýtala sa zvedavo Alica Kim, pretože musela prichystať veľmi špeciálne prekvapenie a to len pre ňu.
"Asi u nás na dvore. Nechcem robiť veľkú oslavu. Zavolám niekoho zo školy, teba a ešte zopár kamarátov a to je asi všetko. Nechcem aby mi to tam niečo rozbili. Chcela by som zavolať aj Matiasa..."
Zosmutnela.
"Lenže nemám ho ako pozvať, keďže tam nie je signál. Tak rada by som bola, keby prišiel..."
YOU ARE READING
Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}
Romance,,Minulosť už nikdy nebude súčasnosť a súčasnosť už nikdy nebude ako minulosť." Takto si to zariadila Kim Greiss. Hlavná postava tohoto príbehu.
