Kapitola 34

2 0 0
                                    

Kim sedela v obývačke so zatvorenými očami, keď zrazu počula ako zvoní telefón, Matiasov telefón. Pozrela sa na displej a na ňom svietilo -Zoltán-. Kim nepoznala žiadneho Zoltána.

Možno to je nejaký Matiasov kolega z práce. Pomyslela si.

"Matias niekto ti volá." Skríkla na neho a pribehol do obývačky Tomáš.

"Kto je ?" opýtal sa.

"Netuším nejaký Zoltán." Mykla plecom Kim. Ani Tomáš nepoznal nikoho z takýmto menom.

"Matias je v sprche. Veď keď bude dotyčný niečo chcieť, tak zavolá znova," povedal Tomáš a priniesol Kim zdravú večeru.

"Nech sa páči." Usmial sa na ňu a tanier plný vitamínov jej položil na kolená.

"Ďakujem Tomi, to si nemusel."

Keď Matias vyšiel zo sprchy, tak krásne vonial a Kim keby mala možnosť, tak by ho hneď pretiahla.

"Ehm.. Volal ti nejaký Zoltán," povedal Tomáš.

V Matiasovich očiach nabehol strach.

"Kto to je ?" Opýtala sa zvedavo Kim.

"Eeehm... ehhm.. K-k-olega z práce," koktavim hlasom odpovedal a išiel si zavolať do inej miestnosti.

Keď bol príliš dlho preč, tak sa Kim pobrala za ním. Cez dvere počula, čo sa s dotyčným rozpráva.

"Už mi nevolaj dobre? Nepotrebujem mať zbytočne problémy kvôli tebe.... Hej, ja viem. Môžeme sa stretnúť tak o hodinku?... Dobre, môžeme tam... Čau."

Kim nemala tušenia, čo sa deje, ale chcela to vedieť. Tvárila sa, že ide na záchod, keď Matias vyšiel z izby. Vzdychol si a Kim mala pocit, že chce jej niečo povedať, ale nakoniec z neho nič nevyšlo.

"Stalo sa niečo?" Spýtala sa.

"Ani nie. Len musím súrne odísť. Do večera som späť."

Kým sa stihla Kim z toho šoku spamätať, tak Matias bol preč. Rýchlo pribehla k Tomášovi.

"Tomi počúvaj. Niečo sa stalo a Matias mi o tom nechce povedať. Bojím sa, veľmi sa bojím." Slzy mala na krajíčku.

"Nemáš sa čoho báť. Možno sa stalo niečo v práci a musí to riešiť. Neboj sa vážne."

Silno ju objal, aby pocítila, že ma pri sebe niekoho.

"On ti určite všetko vysvetlí, len mu daj čas." Pohladil ju po chrbte..

Bolo skoro desať hodín večer a Matias ešte stále nebol doma. Kim sa o neho bála.

Chodila po celom dome, pretože nemohla spať. Nakoniec si sadla za jedálensky stôl a premýšľala nad všetkým, až ju vtom vyrušil Tomáš.

"Ježiš.." zľakol sa. "Čo tu robíš?" spýtal sa jej.

Bol iba v trenkách a vôbec nevyzeral zle. Kim sa pousmiala na ňho, pretože sa jej páčil.

"Čo sa tak usmievaš?" Kim odvrátila zrak.

"Niič.. Len si sexi. Nechápem prečo ešte nikoho nemáš."

Usmiala sa na ňho ako to robia malé zamilované dievčatá. Tomáš sa jemné usmial, nemohol jej povedať, že ku jednému dievčaťu niečo cíti, pretože by sa nedožil nasledujúceho rána.

"Dáš si kakauko?" Spýtal sa jej ako starostlivý otecko.

Rada, ak mi ho spravíš ty. Všetko od teba je famózne.

Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora