Chodili po zaprášenej ceste, ale dievčatám to nevadilo, pretože konečne videli aspoň trochu Somálska.
"Odkedy si tu?" spýtala sa Kim.
"Už to budú tri roky. Vieš, keď nastúpiš do armády, tak už ťažko z nej von. No a keď sa ti podarí vyjsť von, tak ti to potom chýba."
Alica len rozmýšľala, čo povie, aby zas nevyzerala za tú tichú. Chcela si získať kamarátov, lenže nedarilo sa.
"A domov ti nechýba? Rodičia, kamaráti alebo priateľka?" Zapojila sa do diskusii Alica.
"Kamaráti si zvykli a ani ich veľa nemám, priateľku nemám a rodičia.. Oni trošku mi chýbajú. Nevidel som ich tri roky, to je dosť... Inak tam po pravej strane bývajú strašne milí ľudia. Dajú vám najesť alebo skryť sa v ich stane.. Poďme ich pozdraviť."
Alica nemala rada černochov, tak tam ani nechcela ísť. Najprv ju presviedčali, ale potom sa rozhodla, že pôjde.
Matias dievčatá zoznámil s miestnymi obyvateľmi. Vyzerali milo a veľmi rýchlo sa skamaratili.
"To je José," povedal Matias.
"Teší ma. Ja som Kim a toto Alica." Podala mu ruku Kim.
"Moja žena Jara. Jara a ja budeme mať babatko."
José predstavil svoju ženu a ukázal na jej brucho.
Matias s dievčatami išli ďalej a ukazoval im ďalší kúsok Somálska. Zrazu počuli výkriky.
"Doktora, doktora. Rýchlo zavolajte doktora. Moja žena rodí." Počuli hlas.
"To je José,"oznámil Matias.
"Kim, veď ty si doktorka," povedala Alica a rozutekali sa k nim. Jara ležala už na posteli a mala veľmi silné kontrakcie.
"Zhlboka dýchaj. Nádych... a výdych." Upozornila ju Kim.
"Choďte niekto po teplú vodu a uteraky. Rýchlo!" rozkázala Kim.
Ani nie po pol hodine odrodila Kim svoje prvé dieťa. Ruky sa jej triasli, ale bola rada že to zvládla.
"Máte chlapčeka," povedala už pokojným hlasom a položila bábätko Jare na hrudník.
Kim si očistila ruky a vyšla zo stanu, a celá zničená si sadla na zem. Prišiel k nej Matias a objal ju.
"Zvládla si to." Usmial sa a Kim mu ten úsmev opätovala.
"Prepáč, nemal som sa k tebe priblížiť," povedal Matias a odišiel.
Kim ničomu nechápala. Hoci nevládala už, ale postavila sa a rozutekala sa za ním.
"Čo to malo znamenať?" spýtala sa, lebo jej to nešlo do hlavy.
"Vojak by nemal objimať nikoho. Mal by byť vážny a dávať pozor na okolie."
Povedal to akoby sa pravidlá museli učiť na spamäť. Kim sa usmiala popod nos.
"No sa nesmej, ale tak to je."
"Dobre. A čo keď ja objimem vojaka?"
Spýtala sa Kim a skôr akoby niečo Matias stihol povedať, tak ho objala. Najprv nechcel, ale potom ju pevne objal a zaboril hlavu do jej pleca. Stáli tam spolu asi desať minút, kým sa Matias neodtrhol a pozrel sa niekde inde, aby Kim nevidela, že plakal.
"Ja som tú slzičku videla. Tak čo sa deje?" spýtala sa ho.
"Ach.. nič také konkrétne, len som nestretol ešte také dievča a dlho ma nikto takto neobjal."
Kim ho objala ešte raz a pošepkala mu: "Kedykoľvek, keď budeš potrebovať objať, tak príď za mnou. Dobre?"
On prikývol s hlavou a spolu sa vrátili ku stanu.
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
