Kapitola 11

4 0 0
                                    


Alica sa nepreberala.

"Rýchlo, už idú," zvolal na nich Greg, ktorý sledoval či niekto nepríde.

"Zoberiem ju a vy dvaja budete sledovať."

Matias zobral Alicu na plecia a rýchlo utekali von z ich armády. Všimol si to ich kapitán a rýchlo zvolal armádu a začali ich naháňať. Matias bežal, akoby mu išlo o život a aj išlo.

Matiasov kapitán aj s náčelníkom a armádou začali strieľať, aby sa ochránili.

Kim s Matiasom odišli do stanu a pokúšali sa Alicu oživiť.

"Dáme jej infúzie. To by malo zabrať," povedala Kim.

Sadla si k nej a držala ju pevne za ruku. Pomaly jej stekali slzy po tvári.

Matias si to všimol, ale nevedel čo ma v takom prípade robiť.

"Bude v poriadku uvidíš. Už je v bezpečí, neublížia jej."

Pohladkal ju po pleci a ona sa ešte viac rozplakala. Prišiel k nej a zo zadu ju objal. Kim sa po chvíli k nemu otočila a poriadne ho objala.

Potrebovala sa vyplakať a on bol najbližšie. Matias ju v objatí stále hladkal po chrbte, zapáčilo sa mu to. Kim zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. Matias toho využil a prilepil svoje pery na tie jej. Neprotestovala a zapojila svoje pery do bozku. Po chvíli sa strhla a silnejšie ho objala. Cítila, že pri nej niekto stojí a že bude v bezpečí. Niečo k Matiasovi cítila, lenže nevedela, čo to bolo. Chcela snim často byť, a keď snim nebola, tak myslela stále na ňho.

"Prepáč," povedala Kim a pustila ho.

"Nepáčilo sa ti to?" spýtal sa Matias a trochu ho to zarazilo.

Kim bola v rozpakoch, nevedela, čo mu ma povedať. Veľmi sa jej to páčilo a chcela by byť v jeho objatí stále, lenže mala pochybnosti.

"Ale páčilo. Len mám ťa veľmi rada." Vyšlo z nej.

"Rada? A čo ten bozk? To mam brať, že to bol len taký kamarátsky?"

Matiasa to nahnevalo. Myslel si, že ho iba namotáva.

"Ah.." Vzdychla si Kim.

Chytila ho za ruku a nejako z nej vyšla pravda.

"Niečo ma k tebe priťahuje, ale ja neviem čo. Keď nie som s tebou, tak vždy na teba myslím a nemôžem spať, ani jesť. Neviem čo to so mnou je. Bojím sa o teba, keď ideš chrániť tento svet. Mám vtedy obrovský strach, lenže vždy si poviem, že sa ti nič nestane, ale nesom kľudná, keď ťa neuvidím prichádzať na vlastné oči. A keď som s tebou, tak mi buši srdce, ako keby.."

"

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora