Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}

Kapitola 41

Je prvý máj.

Všetko rozkvitá a Tomášová láska ku Kim stále neutícha. Dnes si povedia spoločne "áno" pred oltárom. Alica ako hlavná družička mala všetko pod kontrolou.

"Tešíš sa?" Opýtala sa jej.

"Skôr sa bojím.. Vieš, či robím správne." Zdôverila sa jej. Alica ju objala zo zadu a obidve sa pozerali do zrkadla.

"Určite robíš dobre. Veď Tomáša miluješ.." Usmiala sa na ňu, pretože Kim vyzerala úžasné.

"To hej.." Krútila si zasnúbny prsteň, ktorý mala na ruke. "Milujem ho, ale Matias ma tam ešte tiež svoje miesto." Dodala a Alica sa na ňu pozrela.

"Pozri.. MILUJEŠ Tomáša. Ja viem, že ho miluješ, lebo sa správaš úplne inak ako pri Matiasovi. Zabúdaš nejaké veci, mysľou si niekde inde, odkedy si sním."

Ubezpečovala ju Alica. Hoci Kim vedela, že ho ľúbi, ale stále mala pochybnosti. Zhlboka dýchala, pretože prišla tá hodina. Otec po ňu prišiel, aby ju mohol odprevadiť ku oltáru.

"Pripravená?" Spýtal sa jej. Kim pokrútila s hlavou na súhlas. Poslednýkrát sa nadýchla a vykročili.

Ku oltáru kráčali pomaly, aby vynikla aj hudba, no keď zbadala Tomáša, tak sa rozplakala. Nebolo to počuť, pretože sa to snažila ovládať. Z oči jej vychádzali slzy šťastia. Na Tomášovi bolo tiež vidieť, že je šťastný, lebo tiež si utieral slzy. Nikdy ho nevidela plakať, teraz to bolo po prvýkrát. Otec ju pobozkal na líce a odovzdal ju Tomášovi.

"Postaraj sa mi o ňu aj o vnučku," povedal mu šeptom do ucha. Tomáš prikývol s hlavou a zobral si Kim.

"Kim Greiss berieš si za muža Tomáša Bickleina? Budeš sním v zdraví aj chorobe, v šťastí aj v nešťastí pokiaľ vás smrť nerozdeli?" Opýtal sa farár.

"Áno," odpovedala Kim a stisla Tomášovi ruku.

"Tomáš Bicklein berieš si za ženu Kimberley Greiss? Budeš s ňou v zdraví aj v chorobe, v šťastí aj v nešťastí pokiaľ vás smrť nerozdelí?"

"Áno." Nasadili si obrúčky a pobozkali sa.

Kim v tej chvíli vôbec nemyslela na Matiasa, nechýbal jej. Užívala si to, že sa vydala za najlepšieho chlapa na svete. Keď vyšli z kostola, tak sa všetci radovali. Bol to ich najkrajší deň pod slnkom. Kim zbadala Kiaru a zobrala si ju na ruky. Vybozkávali si ju obidvaja.

"Milujem ťa," zakričal na Kim Tomáš, pretože tam bol veľký hluk.

"Ja teba viac." Usmiala sa na neho Kim a stisla mu ruku.

Hostia si išli posadať k svadobnému stolu a mladomanželia sa išli ku pláži prejsť.

"Zvládli sme to.. Už si len môj." Dala mu letmý bozk na pery.

"A ty si len moja.. Navždy. Už nás nikto nerozdelí." Usmial sa na ňu. Kim pozerala pred seba a kráčala boso po piesočnatej pláži. "Si nádherná." Otočila sa k nemu a objala si ho.

"Už som pani Bickleinová." Zaškerila sa na ňho. Tomáš si ju zodvihol na ruky a utekal s ňou. "Veď spadneeem." Kričala na ňho Kim, ale smiala sa sním.

Po chvíli sa vrátili na svoj mladomanželský tanec. Hrala im pesnička PRISAHÁM.

"Som nesmierne šťastná, že práve za teba som sa vydala," povedala mu a rovnako to aj cítila. On si ju pritisol bližšie, ale nepovedal ani slovo. Zatvoril oči a nechal sa viesť pesničkou. Slzy mu stekali dole tvárou a jeho mamka si toho všimla. Keď sním potom tancovala, tak sa ho na to spýtala.