Tomáš, Kimin študent, ju bol pozrieť na druhý deň domov a priniesol jej osobne veci, ktoré si v škole nechala.
"Miláčik, kto je?" Opýtala sa Matiasa, ktorý išiel otvoriť.
"Tvoj študent.. Inak poď ďalej." Pozval ho dnu.
"Dobrý deň pani učiteľka. Priniesol som vám veci a chcel som sa opýtať, že ako sa máte." Usadil sa do kresla.
"Ďakujem ti pekne za tie veci, ale aj za to, že si zavolal záchranku. Keby si tam nebol, tak by som o moje dieťatko prišla. A to by som potom nezvládla ja." Pohladila si brucho.
"Čo si dáš? Kávu, čaj alebo limonádu?" spýtal sa Matias Tomáša.
"Nedám si nič, ďakujem. Prišiel som len na chvíľku, aby som vás nezdržiaval."
Kim sa na neho jemné usmiala.
"Daj si limonádu, robí ju úžasnú."
Zašepkala Tomášovi. On sa pousmial.
"Tak teda dám si limonádu. Počul som, že ju robíte úžasnú." Zasmiali sa všetci traja.
Matias doniesol limonádu, ktorú porozlieval každému.
"Ste ozaj super. Chcel by som mať takých rodičov ako ste vy dvaja."
Odpil si.
"Veď tvoji rodičia musia byť tiež super," odpovedal Matias.
"Mama mi zomrela, keď som bol maličký a oco od nás utiekol. Vychovávala má starká a pred mesiacom aj ona zomrela," povedal a bolo mu do plaču.
"Poď ku mne."
Privolala ho k sebe Kim a objala ho.
"Je mi to naozaj ľúto. Ako ti len môžeme pomôcť?" Spýtala sa, lebo naozaj mu chcela pomôcť. Nechcela, aby žil niekde sám v jednom veľkom dome.
"Nemusíte mi pomáhať. Zvládam to aj sám... Inak ja už pôjdem. Ujo limonáda, je vážne vynikajúca."
Zotrel si Tomáš slzu z tváre a postavil sa.
"Počkaj. Odprevadím ťa," povedal Matias a išiel za ním.
"Dovidenia pani učiteľka a vyliečte sa."
"Budem sa snažiť. Ahoj Tomáš," odpovedala, a keď odišiel z miestnosti, tak sa neudržala a rozplakala sa.
"Drž sa chlapče. Veľmi ťa obdivujem. Keby si niečo potreboval, tak kedykoľvek príď, jasné?" On súhlasil.
Matias prišiel do izby ku Kim a videl, že plače. Pritúlil sa k nej bližšie.
"Je to dobrý chlapec. A aj poriadne vychovaný, aj keď nemal pri sebe otcovskú ruku," povedal Matias a Kim si zotrela z tváre slzy.
"V škole je ticho a nikto sa snim nebaví. Je uzatvorený do seba a teraz som už pochopila, prečo neni taký ako všetky decká... Počuj nemohol by bývať s nami? Vieš, aby nebol sám. Nechcem, aby sa musel o všetko starať sám.. Čo ty na to?" Opýtala sa Kim.
"Ako to neni problém. Veď by prespával v hosťovskej a mohol by ti toľko pomôcť... Ehm.. Pôjdeme za ním zajtra a povieme mu o tom návrhu?"
Kim bola nadšená. Cudzieho človeka, by len tak do svojho domu nezobrala, ale Tomáša áno.
***
Kim s Matiasom čakali Tomáša ráno pred školou.
"Už ide." Zvolala Kim.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}
Romance,,Minulosť už nikdy nebude súčasnosť a súčasnosť už nikdy nebude ako minulosť." Takto si to zariadila Kim Greiss. Hlavná postava tohoto príbehu.
