Grace a Chace

Grace

Nastúpila som ku Rain do auta skôr, ako Chace stihol vôbec vstať z postele. Okej, povedzme, že reagujem prehnane a je mi jasné, že len čo sa mi ospravedlní ja mu odpustím, lebo proste taká som a neviem sa na ľudí hnevať. Ale zabolelo čo povedal. Naozaj zabolelo.

„Povieš mi čo sa stalo? Bežne chodíš s Chacom," zamrmlala Rain, sústredene sledujúc cestu.
Len som pokrútila hlavou a radšej pozerala von oknom.

„Oh nie, zase si priviedol štetku a ty si ich celú noc musela počúvať?" nakrčila obočie a ja som si len povzdychla a otočila sa na ňu. ,,Nie, bože. Proste ma urazil. A nemám chuť sa s ním vykecávať," odvrkla som a ona sa len pousmiala a prekrútila očami.

„Stavím sa, že do obeda už bude zase po tvojom boku akoby sa nikdy nič nestalo,"

„Nemusíš sa stavovať. Viem, že to tak bude. A sakra ma to serie. Prečo sa na ľudí nedokážem hnevať?"

„Gracie," opatrne vyslovila a len stisla pery, ostražito ma sledujúc.

,,S Danielou si neprehovorila slovo od tretej triedy keď šikanovala Alexa. Dokážeš sa hnevať na ľudí. Jediný na koho sa nedokážeš hnevať je Chace," nepohodlne sa pomrvila a len pevne stisla volant zabáčajúc ku škole.

„To je Daniela. A Alex. To sa proste nedá odpustiť," hlesla som ticho a len vystúpila, keď konečne zaparkovala. Opatrne som zabuchla dvere, so strachom, že sa jej staré auto aj pri nepatrnom pohybe rozpadne. Ona však naplno tresla dvermi a len si v odraze zrkadielka naposledy upravila svoj čierny rúž predtým ako sme sa naozaj vybrali do školy.

Vtipná vec na Rain bola, že sa síce hrala na drsnáčku s tým jej čiernym oblečením, rúžom, vlasmi a vždy nejakou pokreslenou cigaretou za uchom, ale v skutočnosti bola veľmi krehká osoba. Okej krehká nie je to správne slovo. Bola len...citlivá, ale snažila sa nedať to najavo pre ostatných. A možno sa občas do tej hry vžila natoľko, že to už ani hra nebola.

„GRACE AMANDA ACKLESOVÁ čo si myslíš že to má byť len tak mi utiecť a nič nepovedať?!"

Samozrejme že musí robiť scénu uprostred parkoviska. To by nebol Chace. Len som pokračovala v ceste a tvárila sa, že som nič nepočula.

„Fajn, fajn prepáč naozaj ma to mrzí!" začula som dupot za sebou a on ma ľahko obehol ani sa pri tom nezadýchal. Sprostý basketbal. Snažila som sa ho obísť ale on ma ľahko zablokoval. Čo som to hovorila? Oh áno. SAKRA SPROSTÝ BASKTEBAL!
„Nechaj ma ísť Chace," odvrkla som pevne a on na mňa len zostal hľadieť, jeho očí veľké plné nevyslovených prosieb. Sakra Grace nemala si sa naňho dívať. Nie tieto jeho psie očká. Doriti. Doprdele. Pozri sa inam. Mysli na Alexa. Alex. Oh áno Alex. A jeho krásne hnedé oči. Nie tie Chacove modrozelené. Oh nie. Chytil moju tvár do dlaní a len na mňa pozrel, tým jeho sakra úprimným pohľadom.

,,Gracie prosím odpusť mi to, bol som unavený a nerozmýšľal som o tom, že to čo poviem ti môže ublížiť. Naozaj ma to kurva mrzí," vydýchol a ja som sa len pousmiala. Tu to je. Sakra som fakt slabá.

„Fajn, odpustené," vydýchla som a on sa len nadšene usmial a ihneď ma stiahol do objatia kolísajúc sa zo strany na stranu. Potom sa odtiahol, len žmurkol na Rain a už zmizol preč. Ach bože ako som vôbec získala za kamaráta takého idiota?

Pousmiala som sa na Rain, ktorá mi venovala veľavýznamný pohlaď a potom sme sa vybrali do školy stretávajúc sa s Rosie. Ktorá ako vždy vyzerala naprosto bezchybne. Sakra fakt sa pri nich niekedy cítim ako nič. Lebo na jednej strane je divoká a tajomná Rain. A na druhej strane je krásna a jemná a roztomilá Rosie. A v strede som ja. Len ja. Som si istá, že keby sa pozriem do zrkadla, moje vlasy už sú celé pozapletané a strapaté a naisto už mám na oblečení nejakú škvrnu. Nerobím to naschvál sakra, tieto veci sa mi proste dejú! Život je nefér.