Vošla som do triedy, kde sa mal konať divadelný krúžok a len som sa pousmiala na všetkých vo vnútri. Úprimne, milovala som divadlo svojou celou dušou, aj keď som ani raz nevyšla na pódium. Moja scéna bol skôr scenár a pomoc pri režírovaní a vlastne cela príprava. To bolo to super! A potom pozerať celé to dielo z prvého radu.
Toto bol rozdiel medzi mnou a Mayou myslím.
Mne stačilo keď moja práca bola stredobodom pozornosti a úspechu. Maya, ona stála vo svetle reflektorov. Niekedy až uvažujem ako môžeme byť sestry, sme tak rozdielne.
„Okej trieda! Som rada že ste sa tu takto znova zišli v tak hojnom počte!" uprostred pódia sa postavila učiteľka, čo toto mala na starosti, pani Mezlanová. Asi by ste čakali nejakú babiznu ovešanú korálikmi s hrubými okuliarmi, ale no nemôžete byt ďalej od pravdy.
Pani M. bola vlastne absolútne normálna učiteľka, samozrejme že jej láska ku vtipným ozdobám vlasov nebola normálna, ale tak každý má nejakú zvláštnosť.
Moje oči behali po všetkých ľuďoch okolo mňa a ja som si už v duchu vyberala, kto by sa na akú rolu hodil. Posledný mesiac sme hodiny tvorivého písania strávili práve týmto scenárom a začínalo to byť naozaj zaujímavé.
Pani M. sa snažila o hry, ktoré by naozaj študentov zaujali a buď to boli paródie klasík, alebo proste typické klišé príbehy s poriadnou dávkou humoru. Toto bola skôr prvá možnosť.
Pretvárali sme príbeh Popolušky, ale s tým, že to bolo obrátené. Popoluška bol chalan. Očarujúci princ mal byť vlastne princezná. A celé to bolo na hlavu. Ale vtipné, tak si nesťažujem.
„Myslím, že každý máte svoju kópiu scenáru, takže postupne budete chodiť na pódium, poviete o akú rolu sa uchádzate a prehráte nám kúsok, ktorý ste si nacvičili. Potom ja spolu so študentami tvorivého písania, vyberiem najlepších adeptov. Všetkým veľa šťastia!" vydýchla nadšene a potom jednoducho zišla k nám a posadila sa medzi mňa a mojich spolužiakov v prvom rade.
Každému posunula papierik s prihlásenými študentami kde sme si mali načrtávať kto sa nám na koho hodil.
Po prvých dvadsiatich sa to stalo už aj trochu nudné, aspoň predtým ako na pódium vyšiel tento mega zlatý chalan a ja som sa len usmiala a čakala na jeho meno.
„Samuel Reynolds. Popoluška," uchechtol sa a myslím že v tej chvíli som prestala dýchať. Lebo sakra... jeho úsmev. Keď som sa obzrela, videla som že všetky moje spolužiačky mali približné rovnakú reakciu a Amy dokonca naňho hľadela s otvorenými ústami, jej okuliare takmer spadli z jej nosa ale ona ich rýchlo zachytila a popravila si ich. Oh bože zlatíčko.
Moje oči ubehli k Samuelovi a nemohla som si pomôcť, zbehla som si ho od hora až dole. Nebola som ten typ čo by bol posadnutý peknými chalanmi, bola som skôr na zaujímavé typy ale sakra... on do seba niečo mal. Akosi vyžaroval nejakú extra auru, vďaka ktorej ste ho proste museli milovať.
Sakra Gracie ani ho nepoznáš spamätaj sa!
Začal prehrávať scénu, náhodou presne tú, ktorú som písala ja. Len som sa rozosmiala, ticho, sama pre seba. Ale aj tak sa jeho pohlaď stočil na mňa a on akoby to hovoril mne, drzý úškrn na jeho tvári. A sakra, že bol dobrý, verila som mu každé jedno slovo!
„Oh ale nešiaľ ma! Ty by si ma nikdy nemohla milovať. Ty a ten športovec ste pre seba ako stvorení. Čo som ja? Úbohá sirota hej? Bolo mi ťa ľúto? Preto si si myslela, že keď sa budeš zaujímať budeš vyzerať ako dobrý človek?"
Bože asi budem plakať.
Toto je fakt perfektné, smejem sa a slzy v očiach. A on sa na mňa neprestáva dívať. Úplne cítim ako mi horia uši sakra. Prečo je tu zrazu tak horúco?
Nakoniec sa len poklonil, pričom ho ihneď nasledoval potlesk, prekvapivo pri ňom bol o niečo výraznejší ako pri ostatných.
Zišiel z pódia usádzajúc sa do radov za nami a ja som si nemohla pomôcť a sledovala kam miery.
Och bože. Och bože on ide hneď do druhej rady. Oh bože on smeruje k mojej strane. Och bože on si sadá presne za mňa. Ihneď som sklonila hlavu k papieru a len hľadela na jeho meno. Okej čo si k nemu napísať? Čo ak mi bude do toho hľadieť?
Slušná popoluška
Skončila som len pri tom a frustrovane som si vydýchla a narovnala sa. AJ tak som sa cítila sledovaná až mi aj obyčajná poloha pripadala neprirodzená. Doriti prečo sa na mňa pozerá?
Môj mobil zavibroval a ja som len úplne znížila jas až potom ho prepašovala za moje papiere a otvorila správu od Chaca.
CH: Skončil som tréning, stále si v divadle??
G: Jop neviem ako dlho to potrvá
CH: Ugh mám ísť za tebou?
G: AK smrdíš nie
CH: Akurát som vyšiel zo sprchy, som vyvoňaný, taký akého ma miluješ 😘
Len som sa uchechtla keď som na mojom krku zacítila teplý dych. Stŕpla som uprostred pohybu keď som cítila ako sa dych presúva k môjmu pravému uchu.
„Nie je slušne smskovať keď robíš konkurz," zašepkal tak neuveriteľne nízko až som znova zabudla dýchať. Prekvapene som sa k nemu otočila až sa moja tvár obšuchla o tu jeho a ihneď som očervenela.
Nechápavo som si ho premeriavala keď sa len na mňa zaškeril a jeho ukazovák šprngol po mojom nose. ,,Och malá Acklesová, si roztomilá keď sa červenáš!" uchechtol sa ticho a potom sa len odklonil, pohodlne sa rozvaľujúc na sedadle, ja som stále naňho vyvalene hľadela.
Och. Môj. Bože.
Práve som umrela.
YOU ARE READING
Grace a Chace
Fanfiction(pokračovanie Crazy for this Girl) Grace a Chace nastupujú do tretieho ročníka na strednej a obaja sa musia vysporiadať s ťažkostami, ktoré prichádzajú. Ľudia sa ich neustále snažia presvedčiť, že medzi nimi nemôže byť len čisté priateľstvo a naist...
