Grace a Chace

Grace

„Ocko ťa pustil?" prekvapene nadvihla obočie Rain, len čo som nastúpila k nej do auta. Vyzeralo to, že je už všetko v pohode. Alebo to len nechcela riešiť, tak som tému Chace nevyťahovala.

„Ani nie. Teda mama vie, že ideme k Alexovi, ale ockovi sme povedali len to, že idem s tebou a Rosie mať filmový večer, Alexa sme možno vynechali?" mykla som plecom a ona sa iba rozosmiala.

Pohliadla som na Rosie, sediacu vzadu, ktorá vyzerala trochu bledo. ,,Pripravená vidieť Mika?" nadvihla som obočie a ona na mňa vydesene pozrela. ,,Preboha to už sme tu? Musím si prečesať vlasy! Vidno moc tú vyrážku na brade?!"

„Pokoj Rosie, ešte tam nie sme, "uchechtla sa Rain a potom sa otočila na mňa. „Týmto sme si prešli na každej červenej a aj keď sme zastavili pri tvojom dome. Je z nej kôpka nervov," povzdychla si otrávene a ja som len opatrne pozrela dozadu.
Rosie vyzerala...inak. Jej vlasy boli naisto umyté a zdalo sa mi, že ich má aj natočené. Jej prsia vyzerali akosi väčšie a vykúkali jej z výstrihu, čo nebolo u Rosie bežné, ona je skôr ten slušný typ. AK je toto kvôli Mikovi, nechcem vidieť, aké pyžamo si priniesla.

Konečne sme zastavili pri Alexovom dome a v aute nastalo ticho. Ja aj Rain sme čakali na ďalší výbuch ale nič neprišlo. Ostražito sme pozreli dozadu a Rosie pomaly ani nedýchala.

„Myslíte si, že si ma pamätá?" hlesla takmer nečujne a Rain len vybuchla do smiechu.

„Preboha Rosie nevideli sme ho pol roka, jasné že si nás pamätá!" prevrátila očami a len vystúpila, zobrala svoju tašku a zamierila dnu.

„Rosie bude to v poriadku. Mysli na Luka hej?" usmiala som sa a ona len prikývla a napokon sme vystúpili a zamierili taktiež dnu.

„Oh nie je to maličká Gracie a Rosie? Tak rád vás znova vidím!" Len čo sme vošli, Mike nás zavalil objatím a ja prisahám, že som cítila ako sa Rosie podlomili kolená. Och bože, toto som nečakala ani ja. Každej nám na líce vtisol pusu a potom sa odtiahol.

„Keď mi bráško povedal, že prídu jeho kamošky, povedal som si, prečo to nerozšíriť? Tak je tu aj pár mojich známych ak vám to nevadí!" rozosmial sa a mne sa to uší dostal smiech z obývačky. Oh nie, Alexovi to vadí naisto.

„Kde je Alex?" hlesla som ihneď a on len kývol ku schodom, kam som hneď aj zamierila. Zaklopala som na dvere jeho izby a keď sa ozvalo tiché vstúpte tak som ich otvorila a vošla dnu. V Alexovej izbe som bola len pár krát, ale jedna vec sa na nej nikdy nemení. Má tu neuveriteľný poriadok. Knihy na mieste, uložené podľa abecedy. Posteľ vždy ustlanú. Na stolíku žiadne zbytočné papiere. Proste dokonalosť sama.

„Mike ti pokazil plány hm?" slabo som sa pousmiala a prešla som k nemu. Posadila som sa vedľa neho na malú lavičku a on si len povzdychol. ,,Fakt ma serie," zamumlal si a ja som naňho prekvapene pozrela, toto je prvý krát čo som počula Alexa niečo také povedať. Woah musí byť naozaj vytočený.

„Hej ale veď aj tak si môžeme pozrieť nejaký ten film, nie? To je plán, či? Tak tam bude viac ľudí no a čo. Keď to bude moc zlé, môžeme ísť sem a budeme pozerať na notebooku, som si istá že by sme to toľko prežili," mávla som rukou. On sa len ľahko pousmial a otočil na mňa hlavu.

„Ďakujem Gracie!" hlesol jemne a obmotal okolo mňa ruky sťahujúc ma do objatia. Moje srdce sa nadšene rozbúchalo keď som začula Gracie z jeho pier, lebo on mi vždy bezvýhradne hovorí Grace. Och bože a on ma sám od seba objíma.

Toto je najkrajší moment môjho života prisahám!

No aj ten musel skončiť a on sa len odtiahol a povzdychol si. ,,Tak poďme na to hm?"