Partia kamošov sa vybrala na horskú chatu, osláviť narodeniny ich kamarátky, ktorá pred tromi rokmi spáchala samovraždu. Všetko išlo podľa plánu, až dokým sa nezačali diať podivné veci.
Všetko sa zbehlo tak rýchlo, nestihla reagovať a krk mala obviazaný lanom. Posledný pohľad bol na zapálené sviečky, ktoré boli poukladané po celej miestnosti. Chlad objal jej telo, výkrik do prázdna, ktorý sa vydral z jej hrdla dodnes putuje po horách a pôsobí hrôzu návštevníkom.
----
Min Yoongi mladý, dvadsaťšesť ročný chalan, ktorý ťažko predychával smrť svojej sestry Solji. Síce tomu boli tri roky dozadu, no pohľad na sestrinu smrť ho straší v snoch dodnes. Bola to milovaná osoba, o ktorej ani neuvažoval, že o ňu príde. Bohužiaľ sa tak stalo a Yoongi sa s tým musel zmieriť, tak isto ako ich priatelia. Veľkou oporou v ťažkých chvíľach mu bol jeho priateľ Park Jimin, ktorý s nim prežíval obdobie smútku.
„Čoskoro bude mať narodeniny..." utrel prach Yoongi z fotky, ktorá bola nedotknutá posledné tri roky. Fotka jeho rodiny, ktorá na chatu nevkročila od spáchania samovraždy ich dcéry. Nikto nevedel, prečo sa to stalo, čo ju doviedlo k tak hroznému činu, aby si zobrala vlastný život. Nič jej nechýbalo, mala všetko, čo si len mohla želať, či už materiálne veci a či fyzickú lásku. Každý ju mal rád.
„Je na čase sa posunúť so životom ďalej. Solji by si to tak priala." Usmial sa naňho modro vlasý chalan, ktorý rád experimentoval s farbami na vlasy. Bol Yoongiho svetlo, ktoré ho sprevádzalo temnými časmi, ktorými prechádzal.
„Viem a preto oslávime jej narodeniny tu. Bude v kruhu svojich priateľov." Odkrýval biele plachty z nábytku a následne ich hádzal na zem.
„Je to naozaj veľká chata, myslíš, že ju stihneme upratať do zajtra?" opýtal sa Jimin. Yoongi naňho pozrel prenikavo čiernymi očami a usmial sa.
„Áno, nie je tu veľa upratovania. Stačí iba utrieť prach a povysávať." Zhodil na zem ďalšiu plachtu a zo škatule vytiahol dekorácie. Poukladal ich na komodu, stolík a poličky. „ Do dvoch hodín to máme hotové a ostane nám ešte čas na iné veci." Žmurkol na Jimina, ktorý sa radostne usmial. Pokračovali v upratovaní. Zajtra podvečer mali dôjsť ich kamoši a spoločne mali stráviť víkend na chate, ktorú vlastnila Yoongiho rodina. Dlhý čas sa neprenajímala, nikto nechcel vstúpiť na chatu, ktorá bola "prekliata" ako hovorila väčšina ľudí. Nevzťahovalo sa to iba na horskú chatu ale celkovo na celé hory. Veľa ľudí sa v nich stratilo. Nakoniec ich našli roztrhaných na kúsky. Hovorilo sa, že sú to hory samotného Satana, ktorý povolával svojich poskokov, aby kradli duše hriešnych ľudí. Nebol to žiadny Satan, boli to vlky, ktoré v týchto horách žili. Yoongi dobre túto poviedku poznal. Ako malému mu to rozprávala stará mama, ktorá sa ich snažila vystrašiť, aby nevystrájali a boli poslušní.
„Zabudol som pustiť vodu, idem do pivnice. Ty zatiaľ povysávaj." Prikázal Jiminovi a zmizol v útrobách pivnice. Sprevádzali ho dlhé schody, v ktorých sa nenachádzala žiarovka. Musel si svietiť baterkou na mobile, aby vôbec videl pred seba. Všade boli pavučiny a veľké chlpaté pavúky, ktoré čakali na svoju korisť. Zohol sa, aby jednu z pavučín nenabral a pokračoval v kráčaní. Vstúpil do tmavej miestnosti plnej harabúrd. Našiel vypínač a zasvietil žiarovku. Miestnosťou sa rozľahlo svetlo a všetko hneď nabralo veselší výraz. Pavúky zaliezli do škár v stenách, veľký vypasený potkan prebehol cez miestnosť a utekal preč. Yoongi sa zamračil a zapol vodu. Očami si prebehol miestnosť a začal spomínať na staré časy. Boli tu veci, ktoré mu ju pripomínali. Prešiel pomedzi regále a do oka mu padla bábika s ktorou sa vedela hrávať. Chytil ju do ruky a otočil ju. Bola celá zaprášená a špinavá. Vypadlo jej oko a mesto neho vyšiel čierny pavúk. Hodil ju naspäť na miesto a s nechuťou sa rýchlo vrátil naspäť ku Jiminovi. Stále vysával a on ho sledoval. Nemohol uveriť tomu, aký úžasný človek sa mu priplietol do života. Nebyť jeho, bol by povesený vedľa svojej sestry. Jeho rodina mu nebola toľkou oporou ako on. On jediný dokázal pochopiť jeho trápenie a utíšiť ho.
---
Yoongi zdrvený tragickou správou musel ujsť z domu a vyvetrať si hlavu. „Prečo to urobila? Nemala nato dôvod! Prečo ma tu nechala samého?! „ To boli veci, ktoré sa mu hnali hlavou. Hlava nehlava rozkopával popolnice po uliciach. Snažil sa vybiť si zlosť, smútok, ktorý ho skľučoval a nedal mu dýchať. Do toho začalo pršať a v ten moment to vzdal. Zošuchol sa po murovanej stene v uličke a slané slzy začali stekať po jeho tvári. Minúty trápenia utíchli, keď ho vyrušil hnedovlasý chalan s hnedými očami. V tvári mal ustaraný výraz. „Si v poriadku?" prihovoril sa mu a Yoongi naňho zmetene pozeral. Boli to oči v ktorých sa naozaj odrážal strach o neznámeho chalana, ktorý bol odhodlaný sa zabiť. „Nemôžeš tu len tak sedieť na premočenej zemi. Poď, pomôžem ti." Držal nad ním dáždnik a druhou rukou mu pomáhal vstať. Za iných okolností by iného človeka poslal kade ľahšie, no jeho nemohol. Bolo to niečo v jeho očiach, čo ho nútilo veriť mu. Chcel, aby mu pomohol.
---
Usmial sa a objal ho zozadu. Jiminom trhlo a hlavu natočil na Yoongiho. „Som sa ťa zľakol, toto mi už nerob." Usmial sa a nohou vypol vysávač. „Milujem ťa, vieš to však?" pozeral mu prenikavo do očí pohľadom plným lásky. „Viem a ty vieš, že ťa tiež milujem." Otočil sa a pohladil ho po líci. Yoongi sa usmial a spojil ich pery do nežného bozku.
Kedže je dnes ten Halloween, tak vám ako darček pridávam prvú časť nového hororového príbehu :D Písala som, že to bude na Dušičky, ktoré sú zajtra ale chcela som vám spraviť radosť a pridávam časť dnes a aj zajtra ♥ Zatiaľ sa nič také príbehu nedeje, ale na to ešte dôjde....Muhahaha :D
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
