Znova tá istá lavička, no dnes žiadne depresívne myšlienky. Iba sa teším na svojho neznámeho chlapca. Každým dňom ho mám radšej a radšej. Aj keď o ňom neviem dokopy nič. No je to múdry chlapec. Rozumie mi. A to mi stačí na to aby som ho mala rada. Počujem kroky. Otočím hlavu. "Ahoj"dnes prvá pozdravím ja a usmejem sa. "Ahoj"odpovie mi rovnako s úsmevom a prisadne si. "Všimol som si, že dnes máš lepšiu náladu ako zvyčajne"povie a stále sa na mňa usmieva. "Tešila som sa na to, ako sa znova uvidíme"odpoviem pravdivo a trochu sa začervenám. Zasmeje sa. "Tiež som sa tešil." Cítim sa s ním tak príjemne aj keď ho poznám iba krátko. S nikým som sa ešte takto necítila. Je to čosi nové, no úžasné. Zakaždým keď sa zasmeje mi ide srdce vyskočiť z hrude. A tak sa tu rozprávame už 2 hodiny a ja nemám chuť prestať. Sedela by som s ním kľudne aj celú noc. Ale viem že nemôžem. "Uvidíme sa znova zajtra?"opýta sa. "Samozrejme. Ako každý večer"odpoviem s úsmevom a pomaly sa otočím na odchod.
