Sedím na lavičke a čakám na svojho neznámeho chlapca. Celý čas pozerám na cestu, ktorou každý deň ku mne prichádza. Už z diaľky vidím jeho biele vlasy. Tak ako každý deň je celý v čiernom. Ešte nikto mi nikdy nepripadal tak príťažlivý. Nie len výzorom ale aj tým aký je. "Dnes ťa niekam vezmem"začne bez pozdravu ale na tvári má široký úsmev. "Kam?"opýtam sa nechápavo. "Uvidíš"siahne po mojej ruke a ťahá ma von z parku. Zastavíme sa pri aute. Odomkne ho a otvorí mi dvere. Sadnem si. On obehne auto a sadne si tiež. Naštartuje. "Povieš mi už kam ideme?"opýtam sa znova. "Nie"odpovie a lišiacky sa usmeje. Nechám to tak lebo vidím, že to nemá cenu. Zapnem rádio. Začne hrať pesnička Strawberries & Cigarettes. Začnem si spievať. A on so mnou. Cítim sa tak skvelo ako už dlho nie. Vyšli sme z mesta a smerujeme ešte niekam ďalej. Odrazu zabočí kamsi na lesnú cestičku. Stúpame hore kopcom až kým neskončí cesta. Vypne motor. "Môžete vystúpiť slečna"pobavene povie. Vystúpim a on zamkne auto. "Chceš sa ma zaživa pochovať v lese?"opýtam sa s úsmevom. "Áno"povie vážne. Úsmev mi zmizne z tváre. No on v tom momente spustí výbuch smiechu. "Nebuď trdlo. Samozrejme ťa nejdem zakopať"povie pobavene a ťahá ma za ruku cez les. Až nakoniec vyjdeme na lúke. Na lúke s výhľadom na celé mesto. Strácam slová. S úžasom sa pozerám na ten krásny výhľad nočného mesta. "Je to tu krásne"poviem nadšene. "Tak ako ty máš svoju lavičku, ja mám toto miesto"povie a usmeje sa. "Aj napriek tomu, že sa bojíš tmy tak sem v noci chodíš?"opýtam sa. "Áno. Stojí to za to"odpovie a zapáli si cigaretu. Musím uznať, že má pravdu. "Ešte nikoho som sem nikdy nevzal. Si prvá, ktorej som to chcel naozaj ukázať. Vedel som že sa ti to bude páčiť." "Tak to si mal veru pravdu. Nič krajšie som ešte nevidela. Teda okrem teba"poviem a zasmejem sa. "Niečo pre teba mám"povie a z vrecka vytiahne štyri jahody. "Viem nie je to nič extra ale..."Milujem jahody. Ďakujem"skočím mu do reči. Keď ich dojeme, objíme ma zo zadu. Chvíľu takto iba stojíme, pozeráme na mesto a užívame si jeden druhého. "Storm?"začne. "Áno?"odpoviem a otočím sa k nemu. "Asi som sa zamiloval"povie a usmeje sa na mňa. Srdce mi búši ako splašené a mám pocit, že sa červenám. "Myslím, že aj ja"šepnem. Naše tváre sa k sebe pomaly približujú. Až nakoniec ostane medzi nami iba pár milimetrov. Cítim jeho teplý dych na celej tvári. Už to nevydržím a spojím naše pery. Chutí ako jahody a cigarety. Ruky mu priložím na líčka a on mne tie svoje položí na boky. Nie sú to žiadne vášnivé bozky. Iba nežné, plné lásky. Keď sa od seba odtuahneme, tuho ma objíme. "Mali by sme ísť domov"šepne mi do ucha. Chytím jeho ruku a spolu kráčame k autu. Ponúkne sa, že ma odvezie až domov a tak ho navygujem. Keď dorazíme k môjmu domu vystúpim z auta. "Maj sa Storm"povie s nežným úsmevom. "Maj sa Night"odpoviem, otvorím dvere domu, posledný krát sa na neho pozriem a zavriem dvere. Táto noc bola najkrajšia v mojom živote. Nezabudnuteľná. Budem na ňu spomínať každý jeden deň.
