Podídem k lavičke, tak ako každý večer. No dnes si na nej niečo všimnem. Je tu položený list. A na ňom krabička s jahodami. Pichne ma pri srdci. Už teraz viem, že niečo nie je v poriadku. Sadnem si. Zložím krabičku z listu a otvorím ho.
"Dráha Storm,
Týchto pár dní, ktoré som s tebou strávil boli tie najlepšie v mojom živote. Bola si ako svetlo v tme, ktorej som sa bál. Dávala si mi pocit istoty, dala si mi svoju lásku. No prezradím ti jednu vec. Nie som taký silný aký by som chcel byť. Ani z ďaleka. Nebol to len rozvod mojich rodičov vieš? Nepovedal som ti celú pravdu. Áno naozaj sa rozviedli, ale ostal som bývať s otcom. Ten po rozvode začal piť. A tým sa začalo moje utrpenie. Bil ma, kričal po mne, vyčítal mi ich rozvod. A ja som to už psychicky nezvládol. Teraz keď toto čítaš, ja som už niekde ďaleko. Mŕtvy. Aj keď si mi do života vniesla svetlo, tma ma celého pohltila. A už nebolo cesty späť. No možno ma stretneš v inom človeku, možno to bude náš osud. Ale dúfam, že ten človek bude lepší a silnejší.
Milujem ťa z celého môjho srdca moja Storm.
Tvoj neznámy chlapec Night"
Potôčiky sĺz sa mi liali po tvári. Môj neznámy chlapec je nadobro preč. Nevidela som jeho bolesť. Mohla som mu pomôcť. No už bolo neskoro. A tak tu sedím sama, na lavičke, ako každý večer. No dnes už posledný krát. "Milujem ťa Night"šepnem a pomaly odchádzam domov.
