Kráčam parkom, dnes o trošku neskôr ako zvyčajne. Pomaly sa blížim k môjmu miestnu. Už z diaľky vidím jeho biele vlasy. "Smiem si prisadnúť?"dnes sa pre zmenu opýtam ja. "Už som sa bál že neprídeš"odpovie. Prisadnem si k nemu. Chvíľu mlčíme, no odhodlám sa to ticho prerušiť. "Povieš mi svoje meno?"neisto sa opýtam. "Night"povie tichým hlasom a zapáli si cigaretu. "A ty mi povieš svoje meno?"hneď na to sa ma opýta a vyfúkne obláčik cigaretového dymu. "Storm."odpoviem. "Vieš čo je na mojom mene vtipné?"opýta s iróniou v hlase. "Neviem"začudovane pokývam hlavou. "Nenávidím noc pretože sa bojím tmy"povie a jemne sa zasmeje. Má príjemný smiech rovnako ako hlas. " Tak čo potom robíš tak neskoro vonku?"nechápavo sa opýtam. "To isté som sa pýtal aj ja sám seba, keď som vychádzal z domu"odpovie. "Noc je krásna. Ale strašidelná, to musím uznať. Nikdy nevieš čo na teba číha za najbližším rohom. No to je na tom vzrušujúce. Priťahuje ma neznáme."zaujato odpoviem. "Keď tak logicky rozmýšľam, aj ja som neznámy. Takže ťa priťahujem?"opýta sa s širokým úsmevom a v očiach sa mu blysli malé iskričky. "Možno"odpoviem a jemne sa ušrkniem. Mám chuť tu ostať celú noc. Cítim sa príjemne v jeho blízkosti aj keď je zatiaľ pre mňa neznámy. No musím odísť domov. "Zajtra na tom istom mieste, o tom istom čase"poviem a postavím sa. Neodpovedá. Iba sa na mňa milo usmeje a ja odchádzam domov.
