Prichádzam k lavičke. Môj neznámy chlapec už tam sedí a fajčí cigaretu. "Nehovoril si že prestaneš?"opýtam sa. "Vieš je oveľa ťažšie prestať ako by sa zdalo"povie a zasmeje sa. Sadnem si k nemu. Tak blízko ako sa len dá ale zároveň tak, aby to nebolo nápadné. Chcem cítiť jeho vôňu. Vonia ako cigarety a voňavka. Toto by som mohla dýchať celé dni. Byť pri ňom čo najbližšie a cítiť teplo jeho tela. Obaja mlčíme. Viem že sa niečo deje. Že nie je taký ako predtým. "Deje sa niečo?"opýtam sa ustarane. "Vôbec nie. Iba som unavený. Nemusíš sa o mňa báť"odpovie a usmeje sa na mňa. "Dobre teda. Ale ak by sa niečo dialo, som tu pre teba." Neodpovie. Ale to čo urobí ma mierne zaskočí. Chytil ma za ruku. Chvíľu neviem čo mám robiť, no potom mu stisk opätujem. Jemne ma pohladí. Aj napriek zime ju má príjemne teplú. Neskutočne ma to upokojuje. "Chcela by som takto zostať navždy"vyslovím svoju myšlienku nahlas. "Aj ja"povie a položí si hlavu na moje rameno. A takto sedíme. V tichosti a užívame si jeden druhého. Až kým nepríde čas ísť domov. "Už je neskoro. Mali by sme ísť"poviem trocha skleslo. "Máš pravdu"zdvihne hlavu z môjho ramena ale moju ruku nepúšťa. Naraz sa postavíme z lavičky. "Maj sa Storm"povie a usmeje sa. "Maj sa Night"tiež sa na neho usmejem. Pomaly pustíme naše ruky a obaja odkráčame svojou cestou.
