BIG GIRLS DON'T CRY

3- No do...

Vošla som do Kevinovej izbi. Zo začiatku si ani neuvedomil že je niekto okrem neho v miestnosti. Ležal na posteli s compom na kolenách a so sluchátkami v ušiach. Hojdal si hlavou do rytmu hudby ktorá bola aj cez najlepšie sluchátka počuť a ani sa nečudujem keď to má tak nahlas.

Prevrátila som nad tým očama a oprela sa o rám dverý. Čakala som aspoň 5 min kým si ma všimol. No proste blbec.

"Wow" vydal zo seba keď si ma riadne obzrel. Podla výrazu tváre usudzujem že to vyzerá podla neho fajn.

"Úprimne som myslel že to neurobíš ale ako vydím... Nebudem sa za teba musieť hanbiť" boha ako diki za podporu brácha! Tak za toto si vyslúžil môj ironický pohľad.

"Vyzerá to dobre ale som zvedavý na reakciu rodičov. To si budem musieť natočiť lebo ak to bude niečo ako vtedy na vianoce tak to bude stáť zato!" zhodnotil to nakoniec po chvíli Kevin. A pravdu povediac sním aj súhlasím. No a k tým vianociam vám poviem len že som mala na starosť výzdobu a nevedela som ju nájsť tak som improvizovala. Susedka nebola moc nadšená keď jej zmizli všetky slnečnice ale tak keď som nevedela kam rodičia odkladajú výzdobu a vždy ma odbili vetou "Teraz nie lebo sa mi to pripečie!" tak čo by ste robili vy?

"Ďakujem za názor a rodičia sa s tým budú musieť zmieriť lebo odfarbiť to nejde jedine že by mi oholili hlavu" uchechtla som sa nad tou predstavou spolu s Kevinom aj keď oby dvaja dobre vieme že by to neurobili.

Bez slova som sa otočila a keď som zatvárala dvere som očkom zazrela ako si nasadil znovu sluchadlá. Vošla som do izby oproti-mojej izby. Sadla som na postel a hneď vytočila číslo Gab.

"Ahooj zlato čo si si v skateparku nechala?" bože ja milujem ako ma dobre pozná.

"Nič ja len že som si už nafarbila tie vlasy či ich chceš vidieť" počula som z mobilu hlas navyše takže asi nebola sama. Myslím že bola s Nat.

"Jasné práve som s Nat v pizzerke a ak prídeš za nami tak potom môžeme zájsť do baru."jaka som jasnovidka bitches?! No, tak to znie lákavo. Prečo nie?

"Ok to beriem o chvíľu som tam. Pá" nenechala som ju odpovedať a už to zrušila. Postavila som sa z postele a podišla k skrini. Vybrala som si biele riflové kraťasi a k tomu volné biele tielko s čiernym nápisom Belive a doladiľa azurovými convers. Nechcelo sa mi totužto vymýšlať nič zložité tak som na seba hodila prvé čo ma napadlo. Do tašky som si dala potrebné veci a zišla po schodoch. 

Vykašlala som sa na Keva a proste za sebou len zabuchla dvere. Vydím to tak že idem MHD. Môžem ísť aj peši ale na to som veľmi lenivá. Ak keď MHD neznášam ako vravím som proste lenivá.

Povzdychla som si nad svojou blbosťou a išla na busovú zastávku. Na zastávke nukto nebol naštastie. Fakt to neznášam človek nikdy nevie aký úchyl ho tu znásilní. Bus by mi mal ísť o 5 minút.

Veľmi sa teším. Už som v bare nebola riadne dlho. Potrebujem sa trochu odreagovať. Na čo i len chvílu odísť od sveta, myšlienok a čo i len chvílu nemyslieť na sestru. Nezdá sa to ale mám ju furt v hlave. Strašne mi chýba. Dala by som hocičo za to aby som ju mohla kľudne len na deň znova vidieť. To mi pripomína že som ešte stále nezistila kto Kate zabil. Skúšala som to ale dá sa to zistiť len ces Justina a o ňom neviem ani len aké má priezvisko. Naviše sa s ním ani moc stretnúť nechcem lebo si som istá že na mňa zabudol. Nespoznal by ma keby som ho stretla. Ale aj ces to ako ho odvtedy nenávidím tak mi celkom chýba. Chýbajú mi chvíle keď sme sa spolu všetci traka bláznili a hrali. Keď som bola malá tak som milovala jednu hru ktorú sme spolu hrali vždy keď sme boli v stromovóm

domčeku. Postavili ho otec a Justin keď som mala 9. S Justinom sa Katy poznala od škôlky. Ešte v ten rok keď domček postavili nám zomrely rodičia. Boli tiež zavraždený. Pravdu povediac sa bojím. A veľmi. Čo keď zabijú aj mňa? Čo keď už zabili aj Justina? Ale nikomu som o svojom strachu nepovedala a ani nepoviem. Nikto sa nepýtal ako mi zomreli rodičia a sestra. A som za to rada. Ani ja som sa nepýtala Kevina s Dannym. Načo keď viem ako veľmi to bolí?