BIG GIRLS DON'T CRY

6- Ja a Justin to je ako Lisa a Bart!

No do piii...melounu! Ja nechceem! Čo keď sa mi vysmeje a nebude ma nať rád? Prepadnem a to len kôli tomu idiotovy! Ja ho zabijem! Čo mi na to povedia rodičia? Ja som v koncoch. Ale na čo ma vlastne volá ku sebe? Chce ma znásilniť?! Tomu ver, dáte s Justinom trojku. Ale čo keď už Justin odišiel a volá ma pre niečo iné?

"Slečna?" z váhania ma vytrhol hrubší chraplavý hlas ktorý sa rozlahol po celej miestnosti. Mám? Nemám? Musíš. Bohužiaľ. Nahlas som si povzdychla, no iba tak aby to nepočul Klarks. Pozrela som naňho s neistým pohľadom. Vydýchla som z pľúc všetok vzduch. Postavila sa a tašku si nechala v triede. Som lenivá ju zo sebou ťahať. Zdvihla som sa a cítila na sebe nechápavé pohľady všetkých mojich spolužiakov. So sklonenou hlavou som kráča ku dverám váhavým krokom. Videla som na Klarksovom držaní tela a nervozite že už je netrpezlivý. Ani sa mu nečudujem. Dokráčala som ku dverám a Klarks otvoril viac dvere a posunul sa nabok aby som mohla výsť. Vyšla som na chodbu a počkala kým za nami zavrie dvere. Keď sa dvere zabychli, Klarks sa na mňa otočil a celú si ma prezrel. Necítila som sa pod jeho prenikavým pohľadom dobre. Nemám rada takýto typ pozornosti. Nemám rada keď sa mi venujú viacerý ako 4 ľudia. Alebo niekto kto mi práve nie je blízky. Jeho hnedými zreničkami kôrovej farby potoval postupne od topánok, cez lýtka, stehná, na boky, po bruchu, dokonca si dovolil mi pozrieť aj na prsia čo som nezobrala príliš priemne ale nebudem na to predsa rezgovať. Stále je to predsalen o pár rokov staršý chlap. No a nakoniec jeho pohľad zakončil v mojuch očiach. Pozeral mi do očí približne 7 sekúnd a potom vydýchol všetok pravdepodobne zadržiavany vzduch z úst.

"Poznáš sa s Justinom, že? Lebo inú Brooklyn s tyrkysovými vlasmi v tejto tride namám." takže sa jedná o toto, bohužiaľ. Mám mu klamať? Možno by to vyšlo a ja by som sa tomuto všetkému vyhla alebo by sa to celé posralo a ja by som skončila s trapasom, vyhodili by ma zo školy a možno by ma za to zas rodičia nechali na ulici. Tak? Asi radšej tú pravdu. Preistotu.

"No." pozrela som naňho celkom vystrašeným pohľadom. Nechce sa mi kôli tomu vysmiať, že?

"Úprimne, nečakal som že by si vybral tak mladú priatelku. Ale však si predsa len opekná, určite stojíš za to aj v posteli. Prajem vám to." milo sa uzmial no ja som mala sánku až pri palcoch na nohách. Čože? Ja a Justin? Dobrá v posteli? Je toto môj učitel? Čo mu božemôj Justin nakecal? Ja ho zavraždím!!!

"Čože?!" reagovala som hneď potom ako skončil svôj monológ on. Asi trochu prehnane, no čo, reflxy. Ale vic ma prekvapil jeho reakcia. Začal sa smiať? Wtf? Nechce na psychiatriu? Kukala som naňho ala WTF? No on sa začal smiať ešte viac.

"To bol vtip, poď. Ideme za Justinom." pozrel na mňa ešte stále s úsmevom. Tak toto je môj matikár? Chytil ma za zápestie a začal so mnou ísť pomalým krokom k nemu do kabinetu. Toto bude ešte zaujímavé.

"Al-le my, ja, Justin, on a ja, my-" prerušil ma jeho výrazný hlas.

"Ja to chápem. A naozaj vám to prajem. Myslím že sa ku sebe hodíte. A neboj, nebude ťa to obmedzovať ani nič podobné. " hovoril si stále svoje. Ja a Justin? Ježiš však on a ja to je ako keby boli spolu Lisa a Bart!  Oh môj bože to ani omylom! Potrebujem Willa.

"Bože môj nie! On a ja? Zbláznili ste sa? Ani náhodov! Nechodíme spolu! Som skoro o 5 rokov mladšia! Som jeho..." ahh jak to nazvať? "...príbuzná. Som jeho príbuzná a kamarátka. Pozname sa od kedy som bola malá. " pozrel na mna s výsmechom v očiach kôli mojej hysterickej reakvcii. Ale ako čudujete sa? Lebo toto bola naozaj banálna záležitosť. Uchechtol sa, otočil dopredu a pokračoval v ceste. Vôbec nebol v rozpakoch ako som predpokladala. Ani som si to neuvedomila a my sme sa ocitli pred Klarksovím kabinetom v ktorom podla jeho slov už čakal vnútri.