BIG GIRLS DON'T CRY

7- "Ja nie som tvoj otec!"

A on mu na to povedal že pozdravuje moju sestru!" povedala som s hlavou položenou na stole medzi rukami. Možno to bola iba moja myseľ čo mala pocit, že sa týmto gestom schová pred... počkať, čo to vlastne je? Stud? Smútok? Či irónia, z celej tejto situácie? Jedným uchom som započula ako mi Will niečo hovorí. Pravdepodobne to bude nejaká poznámka typu "Oh môj bože to je kretén!" a podobne. No nemôžem si sťažovať. Potrebovala som to. Potrebovala som sa niekomu vyrozprávať. A Will je na takéto veci fajn. Nemôžem totiž napríklad Gab povedať že Justin je kamarát s našim matikárom ktorý ma stihol aj prvotriedne... a zas to dilema. No proste sa stihol on strapniť. Áno, Gab je moja najlepšia kamarátka ale predsa len, toto je už priveľké sústo. Keď som tak pritom, večer máme stretnutie. No večer, skôr v noci. Samozrejme celá partia. Už sa aj celkom teším. Až sa všetci dotrepeme do Aliho bytu a budeme pařit. Pozrela som sa na hodinky a zistila, že už je 5pm. A keďže s  Kevinom sme sa dohodli že vyrazíme o trištvrete na 6, mala by som si pohnúť.

"Prepáč Will, ale už budem musieť. O 6 sa stretávame, ak chceš môžeš prísť, ale vzhľadom k tomu že nemáš rád Kevina a on teba tiež nemusí, tak asi nie." pousmiala som sa a postavila. Pobrala si veci a dopila som ešte posledné kvapky teraz už ľadovej kávy. Will sa postavil a objal ma. Objatie som mu z radosťou opätovala. Posledný krát som sa naňho usmiala a vybrala sa k východu. Vyšla som von a vybrala sa smerom k nám domov. Nebývam ďaleko a prechádzka nezaškodí. Už začínala byť tma a trochu sa zdvihol vietor. No nie tak aby mi bola zima.

♦♦♦

Vyzula som sa a vybrala sa smerom do kuchyne odkiaľ sa ozýval buchot. Predpokladala som že tam uvidím zúfalého Dannyho ako sa snaží niečo uvariť. Ako by tý dvaja bezomňa prežili čo? Tašku som si hodila na zem ku stene na chodbe. S úsmevom z predstavy variaceho Dannyho som dorazila do kuchyne. No môj úsmev razom zamrzol. Nestál tam Danny, ale niekto koho by som tu naozaj nečakala. Ani Kevin ani Danny. Bol to chlap ktorý tu momentálne nemá čo robiť. Stal tam môj adoptývni otec v celej svojej kráse! Mal byť na služobnej ceste. Čo tu preboha robí? Nemohol ma vidieť. Stál mi chrbtom a pil. Pil odhadujem slivovicu podľa obalu. Podľa postoja jeho tela usudzujem že to nie je prvá flaša. Musí byť úplne na mol. A nebola tu moja mama. Ani kufre som však v predsieni nevidela. A nieje tu Kevin. Keď som odchádzala hovoril že niekam pôjde, ale už neviem kam. No zaujímalo by ma prečo otec pije. Vždy pil len keď sa pohádal s mamou, no nikdy až takto. Nalial si zopár pohárikov. Nikdy však nepil rovno z flaše. Mala som celkom strach. Vždy keď sa opil bol agresívny. Podľa mojich informácii by mal byť Danny v izbe. Pevne v to verím. Ak by sa niečo stalo, bol by moja jediná záchrana. Zrazu sa otec otočil. Stál rovno oproti mne. Bola medzi nami medzera asi 1 a pol metra. Jeho oči boli desivejšie než kedy inokedy. Mal zväčšené zreničky, bolo mu vidno každú jednu cievku v oku, mal obrovské kruhy pod očami a na ústach mal slizký úškleb. Naozaj pri pohľade naňho mnou prebehla vlna strachu. Všetká krv v mojom tele sa zmenila na ľad a ruky som mala snehovo studené. Mala som pocit že sa mi aj triasli no to bolo pravdepodobne to posledné načom mi záležalo. Ako si uvedomil že som tu, jeho opitý mozog dokázal dostatočne spracovať túto informáciu, pustil flašu. Hodil ju nazem. Rozbila sa. Sklo sa roztrieštilo na milióny kúskov. Pomaly sa topila v podlahe a ostával z nej diamantový prach. Samozrejme že niejaké kúsky sa oškreli aj o moje nohy a to nehovorím o otcovy. Z nôh mu tiekli vodopády. Cítila som aj ja zopár pramienkov krvy. Čudovala som sa že zo mňa tečie krv, keďže som mala pocit že je zo mňa socha. Otec fakt dorezaných nôch úplne ignoroval. Podľa mňa ani kvôli tej opitosti necítil bolesť. Odtrhol narovno so mnou pohľad od kusov rozbitého skla a začal sa ku mne rýchlo a prudko približovať. Nebolo mi to príjemne kvôli tomu že je opitý, tak som reflexne začala cúvať. Stála som v dverách takže som cúvala do obývačky. On zrýchlil svoju chvôdzu. A ja som sa začínala naozaj báť.