BIG GIRLS DON'T CRY

1- Adopcia

Prítomnosť

Pff, spomienky. Tiež by som len pred cca dvomi msiacmi nebola taká vypatlaná. A viete kde som práve teraz?! V DECÁKU. Myslela som si že keď mi zomrela sestra tak si ma na starosť zoberie Justin, ale on ma v tom nechal samú. Momentálne ho fakt neznášam. Neznášam decák a tie namyslené decká odtiaľto. Ja dúfam že si ma čo najskôr niekto adoptuje preto sa snažím pred vychovávateľmi byť ako anielik. Všetky decká tu však vedia že ja som diabol v tele aniela. Som strašne panovačná a protivná. Keď tak rozmýšlam, od doby keď zomrela Katy som sa straaašme zmenila. Začala som vnímať svet. Inač tiež by ma zaujímalo kto zavinil smrť Katy. Jedno však viem, keď vypadnem z decáku, pomstím sa mu.

Z môjho premýšlania ma vytrhla Daniela (mne najviac sympatická vychovávateľka).

"Brook bal si veci! Chcú ťa adoptovať!"

"Fakt?! A kto sú?" Vyhŕkla som už plná šťastia. OMG!!!

"Taký milí manželský pár s dvomi deťmi. David a Victoria Willson. No ale teraz rýchlo lebo už ťa čakajú dole."

Rýchlosťou blesku som vystrelila z postele, popadla svoj čierny kufor s bielymi botkami primeranej veľkosti a začala baliť. Vonku som si nechala ešte veci čo si oblečiem a to boli bledo-modré riflové kraťase, biele tielko a okolo pása červeno modrú kockovanú košelu. Obula si svoje biele tenisky.

Do 20 min som bola hotová a rýchlosťou blesku vystreli s izby. Zbehla som schody a poceste narazila na svoju namyslenú spolubývajúcu.

"Odchádzam, dúfam že to tu bezomňa prežieš." 'Rozlúčila' som sa.

"O to sa báť fakt nemusíš!" počula som ako zakričala keď ja už som bola skoro na dolnom poschodí.

Vletela som aj z kufrom do hlavnej haly kde už ma čakala riaditelka, daniela a moji budúci rodičia. Vyzerali dosť mlado. Žena bola naozaj pekná. Mala hnedé vlasy aj oči. Štíhlu postavu a vyzerala sympaticky tak isto ako muž. Ten mal čierne vlasy a zelené oči. Mal aj dosť veľké svaly na rukách. No to bude zaujímavé.

"Dobrý deň ja som Brooklyn" usmiala som sa na nich.

"Ahoj Brooklyn, ja som Victoria a toto je David. A prosím, tykaj nám zas tak starý ešte nie sme." S ešte večším úsmevom odpovie Victoria.

"No tak už je Brooklym iba vaša." A potom sa riaditeľka prihovorý aj mne. "Tak Brook hlavne poslúchaj a maj sa dobre. Ahoj" Pohladká ma po rameni a ja už aj s 'rodičmi' vychádzam s toho strašného ústavu ktorý už v živote nechcem vidieť. Na parkovisku sme zamierli až k velkému bielemu autu. Značku nepoznám.

"No takže Brooklyn, môžeš nás oslovovať ako chceš. Kludne Mami a Tati alebo menami, ako ti to bude prirodzené. Máme ešte dve deti, 15-ročného Dannyho a 12-ročného Kevina. Oby dvaja nás volajú Mami a Tati, totižto po 10 rokoch si už zvykli. Mimochodom sú tiež adoptovaný a neboj sú si toho vedomí. Ty budeš mať izbu s Kevinom. Budeš s ním chodiť aj do triedy. Do školy nastúpiš až o mesiac aby si si najskôr zvykla na nové prostredie." Dokončil svoj monológ David.

Hmmm to bude fakt zábava s dvomi staršími chalanmi. Ale ak na mňa budú zlí oni, budem aj ja na nich. Už sme došli k autu a ja som si sadla dozadu. Kufor mi dal do kufra David.  Rozhodla som sa ich volať otec a mama lebo volať ich menami je fakt divné.

"Dobre takže nebode vadiť ak vás budem oslovovať mama a otec však? O a ešte jedna vec, máte nejaké domáce zvieratká?"

"Ani v majmenšiom a nie nemáme neboj sa. " pre tento krát mi odpovedala Mama.

Začali sme zastavovať v centre mesta pred celkom dosť velkým a luxusným domom. Jupiii! Je tu aj záhrada s bazénom. Sen každého decka.

"Výtaj doma." povedali naraz.

Len som sa pousmiala a vyšla z auta. Otec vybral kufor a aj mi ho zobral.

Mama odomkla a vošli sme do nádhernej predsiene. V predsieni boli rodinné obrazy a malí gaučík spolu s skriňou na kabaty a topánky.

Vyzula som sa a topánky si uložila medzi ostatné do skryne ako mi nakázali rodičia. V nej som si všimla aj daľšie páry topánok. Chalnské samozrejme. Boli to dosť drahé značky. Jednu som poznala, conversi. Milujem ich.

Spolu sme vošli do obrovskej obývačky.