Lucyin večný sen

1. Kapitola

Aké je to počasie smutné, daždivé, temné...
Prečo musia nebesá plakať?
Čo také zlé sa stalo, keď nadomnou Boh udiera bleskmi a nedá mi vidieť na cestu?

Ostáva mi iba utekať, rýchlo utekať domov...
Avšak po ceste mi skrížili cestu dvaja muži, ktorí ma nečakane zrazili k zemi. Potichu som si zahrešila a snažila sa zdvihnúť na nohy, keď ma v tej sekunde neznámi zdvihli a odpratávali ma nabok. Nepríjemné bolo, keď ma jeden držal a druhý mi držal ústa v snahe ma umlčať. Ocitla som sa v nemilosrdných rukách a v pocite beznádeji, že mi niečo chcú zle urobiť.
Ale iba láskavé slová mojej matky ma upokojili, zisťujúc, že to bol len jeden hrozný sen.
,,Lucy, neboj sa."

~

Ako každé ráno, čakajú na mňa rituály k príprave do školy. Neochotne si obliekam bledé rifle a tmavomodré tričko. Zároveň rozmýšľam, čo za ďalšiu potopu mi pripravia. Dosť som z toho nervózna. Naši o tom nevedia a ja viem že som taká hlúpa, že to nechám tak. Ale môj spolužiak, s čiernymi vlasmi a so sebavedomým úsmevom ma vydieral. Od toho dňa sa od neho držím čo najďalej, aj keď ma stále sleduje.
No nič, budem sa brániť, ako budem môcť.

Zazvonilo na hodinu a mne sa uľavilo, čomu nasvedčovalo, že polovica žiakov sa na mňa prestala pozerať. Sedela som sama, pretože moja spolusediaca ochorela a nemám tu ani brata Paula, ktorý by ma ochránil.
Zrazu som prostrehla letiaci peračník namierený na mňa. Slabým syčaním som si prešla rukou po temene hlavy, kde mi pristál peračník. Znepokojilo ma to natoľko, že mi vyhŕkli slzy z oči. Zahanbene som sa pozrela na Lea, ktorý sa na mňa pohŕdavo usmieval.
Odvrátila som tvár a aj najďalej sa modlila, aby prišla učiteľka. Keď konečne prišla do dverí, tak sa mi uľavilo.
Prišla potom prestávka a väčšina išla na chodbu a niektorí ostali v triede. Rozhodla som sa zavolať bratovi.
Ale neznáme vyrušenie ma náhle prekvapilo.
,,Lucy, prepáč, ale potrebujem vedieť, či si ochotná podpísať takú jednú petíciu," povedala mi Rhianna, ktorá bola jedna z tých kľudnejších.
,,Akú petíciu?" opýtala som sa jej potichu.
Rhianna si prehodila svoje dlhé, rovné vlasy za chrbát. Podala mi papier a hneď som sa spustila do čítania.
Keď som zbadala o čo ide, znepokojilo ma to, pretože išiel o boj odchodu našej učiteľky z telesnej výchovy. Nemohla som súhlasiť.
,,Prepáč, ale nemôžem," pípla som. Bola som si istá už predtým, že slečna Haleová sa stane terčom kritiky, pretože je v inom vierovyznaní. Ale mne aj veľmi pomohla, nechcem aby odišla.
,,Lucy, väčšina aj tak už podpísala tú petíciu. Tvoj nezáujem nič nezmení, odíde tak či tak a keď nechceš mať problémy s Leom, alebo inými spolužiakmi, tak by si to mala tiež podpísať," presviedčala ma. Začalo mi byť z toho hrozne.
,,Tak si mi to nemala ukazovať. Ja to nepodpíšem!" odfrkla som nahnevane. Do triedy vstúpil Leo a jeho parťáci.
Okamžite prišli k nám.
,,Čo sa deje?" opýtal sa Rhianny. Jeho partia sa začala na mňa pozerať.
Pozrela som na Rhiannu a potom som čakala na odpoveď.
Bola trochu nervózna, ale snažila sa tak nepôsobiť na Lea.
,,Nič Leo. Lucy tiež podpísala tú petíciu, takže slečna Haleová odíde," zaklamala a tým sa mi spustili zvláštne pocity. Na jednej strane som bola rada, keď mi zachránila kožu a na tej druhej, ma bili emócie a neskutočný žiaľ.
,,Výborne, nečakal som, že bude súhlasiť, ale určite sa Haleová bude čudovať, že ju jedna z najobľúbenejších žiačok, takto zradila," povedal bez výčitiek.
Hnusný, arogantný bastard!
Okamžite sa vydal k svojej lavici a potom si vyložil nohy.
Mala som toho dosť. Nahnevane som sa pozrela na Rhiannu, ktorej som nemala čo vyčítať, ale bola som aj naštvaná.
Rhianna zakrútila hlavou, vedela, čo mám na mysli.
Postavila som sa a zadívala som na Lea.
,,Žiadnu petíciu som nepodpísala a ani nepodpíšem, rozumieš Leo?!" skríkla som po ňom.
Leo a ostatní zostali zaskočení a nepriateľsky sa pozreli na Rhiannu, ktorá odišla k dverám.
,,Poď sem, kurva!" skríkol Leo na Rhiannu.
Ona sa takmer rozplakala, ale prišla k Leovi.
Ten sa postavil a skôr, ako jej dal facku, som ho sotila dozadu.
On len tak letel a najhoršie sekundy nastali, keď si hlavu udrel o stenu a viac sa neprebral. To bolo ako so zlého sna.
Nemohla som sa hýbať, iba som sledovala, ako mu kamaráti pomáhajú.
,,Ty si ho zabila!" počula som krik spolužiakov.
Takmer som odpadla. Rhianna ma ťahala preč za ruku a za dverami mi hovorila:
,,Doriti, kurva! Prečo si to spravila?!" skríkla a plakala.
Nervózne som si prešla po tvári.
,,Ja, ja, ja som nech-cela, ab-by ti dal fa-c-cku,"koktala som a úplne vystrašene.
,,Ďakujem ti, ale...poďme!" vyhŕkla zdesene a ťahala ma do riaditeľne. Vystrašene sme zaklopali na dvere a akoby na to želanie ich otvorila naša triedna.
,,Dievčatá?" opýtala sa znepokojene, keď sa na nás pozerala.
,,Stala sa nehoda, Leo leží v triede v bezvedomí," povedala jej naliehavo. Učiteľka okamžite zatvorila dvere a hneď sme sa dali do pohybu. Pýtala sa, čo sa stalo a my sme jej teda všetko povedali. Vošli sme do triedy a stále ten istý obraz tam bol.
Každý bol ticho a len Luke ju informoval, že sanitka je na ceste.
Vystrašila som sa, keď Rob, chlap z jeho partie, prišiel za mnou.
,,Sorry, Leo je narcista, neuvedomoval si, aký je,"povedal nám vysoký chlap s objemnými čiernymi vlasmi.
Prekvapilo nás, čo nám povedal. Teda skôr, že on bol milý a ospravedlnil sa nám za jeho chyby.