Lucyin večný sen

5. Kapitola

Od: Lucy Reynoldsová
Komu : Leo Greene
Čas : 16:20
Predmet : Školské úlohy

Ahoj, posielam ti úlohu a mimochodom sme na informatike preberali čo je internet a kľudne ti ich prinesiem, dnes pôjdem k vám, mám sa stretnúť s tvojou mamou a aspoň si opíšeš poznámky .
Tu je tá úloha:

Prečítaj si o Thomasovi Hardymu a urob nejaké poznámky, zajtra z toho budeš odpovedať.
Tak sa dnes vidíme. Pa.
_____________________________________

Mala som taký návrh, ktorý som chcela prebrať s pani Greeneovou. To čo chce pre mňa urobiť je moc a po konzultácii s mojou mamou som dostala návrh, že jej to aj tak nejako splatím. Tak ma zavolala k ním. Po chvíľke mi pípla správa.

Od : Leo Greene
Komu : Lucy Reynoldsová
Čas : 16:25
Predmet : Veľká vďaka

Ahoj. Ďakujem pekne Lucy . A budem čakať  ;).

Usmiala som sa sama pre seba a išla sa rýchlo obliecť a pripraviť poznámky.

Sadla som si na bicykel a išla až do mesta, kde bývajú. Dúfala som že Christian nepôjde niekam na aute a neuvidí ma. Dofrasa, musím si aj ja urobiť vodičák. Po škole sa mi určite zíde. Keď som mierila do ulice, tak sa nebezpečne nejaké auto ku mne približovalo. Dupla som na pedále, ale náhle som začula krik a to ma vydesilo, až som stratila kontrolu a padla na cestu vedľa, našťastie len na trávu a môj bicykel zdemolovalo to neznáme auto. Bola som šokovaná a hľadela som na neznámych chalanov, ktorý sa usmievali ako idioti. Ale policajti boli na mieste a vyvliekli tých chalanov von a mňa zdvihali nejaké silné ruky. Zistila som že sú Aydenove.
,,Si v pohode?“ rozprával sa so mnou.
Jedine čo ma zajímalo, bola písanka.
Ayden mi podal tašku.
Hneď som sa pozrela dovnútra a zistila som, že bola pokrčená, ale v celosti našťastie.
,,Vy obyčajní idioti, čo ste mi chceli urobiť?!“ vykríkla som po nich naštvane, keď som zbadala svoj bicykel v zlom stave. Chcela som každého jedného prefackať, ale Ayden ma držal.
,,Polícia ich potrestá,“ povedal mi pokojne hlas, pri mojej tvári.
A veru ich už nebolo a auto tu stále bolo a pri ňom môj bicykel. Ako len pôjdem domov?
,,Poď s mojím autom,“ vyzval ma Ayden.
Pozrela som na neho.
,,Ďakujem za pomoc, ale na čo sa hráš? Je to blízko, prejdem pešo,“ odfrkla som a zdvihala som bicykel. Mohla som ho už zahodiť, viac som ho nemohla využiť.
Ale Ayden ho za mňa chytil a dal ho na trávu.
,,Prestaň byť drzá a pôjdeš so mnou, nenechám ťa v takomto stave ísť,“ odsekol naštvane a približoval sa ku mne.
Neskutočne ma vytáčal.
,,Predtým ťa ale netrápilo čo si urobil minule a teraz sa staráš?! Načo?“ riekla som prekvapene.
Prevrátil očami a zaťal sánku.
,,Urobil som chybu,“ vydýchol a sklonil sa a keď som nestihla zareagovať, tak ma prehodil cez plece a niesol ma kdesi kdesi preč.
,,Pusti ma Ayden!“ kričala som a ľudia naokolo sa pozerali. Ale on ma capol po zadku, čím som sa prekvapila.
,,Ja nemám rád tvrdohlavé ženy drahá Lucy a buď ticho, lebo to urobím znovu,“ odsekol a ďalej ma niesol.
Zavrčala som a radšej bola ozaj ticho. Pri aute ma vysadil z pliec a otvoril mi dvere.
,,Sadni si,“ povedal a čakal.
Prevrátila som očami a napokon si sadla. On si sadol tiež a rýchlo naštartoval.
,,Odveziem ťa aj potom,“ povedal mi a aj najďalej sledoval cestu. Pri kníhkupectve stála pani Lambertová. Sklonila som pod okno a čakala kým prejdeme ďalej. Nebola by som rada, ak by to povedala Christianovi a on by sa vypytoval a bol naštvaný.
,,Už tam nie je,“ oznámil mi a usmieval sa, čím som zostala prekvapená. Hneď bol krajší, keď sa usmieval. Sadla som si normálne.
,,Čo sa stalo vtedy na tej chodbe?“ opýtala som sa ho, keď už som dostala možnosť vedieť viac.
Ale Ayden zatriasol hlavou.
,,Čo budem mať z toho, ak ti to poviem?“ doberal si ma. Prevrátila som očami.
,,Zastav mi.“
Ignoroval ma.
,,Okamžite mi zastav,“ skríkla som, až som tomu neverila. Zastavil popri ceste.
,,Ty si akože normálny?!“
,,Ja som len srandoval,“ vyhováral sa.
,,Načo som vlastne tu?! Načo sa mi tlačíš do zadku?“
On sa len tak pousmial. Blázon.
,,Ja viem, správal som sa hrozne, je mi to veľmi ľúto, ale už keď si rozumieš dobre s mojou mamou a s Leom, tak prečo by sme si ani my nemali dobre vychádzať?“ zahundral.
,,Nehovor o pani Greeneovej a ani o Leovi, ja mám s tebou problém,“ zdôraznila som neveriacky.
,,Máš niečo s tým Christianom?“
Neveriacky som vyvalila oči.
,,A čo ťa je dotoho?“
,,Nemysli si, že ma to zaujíma, práve preto či máš niečo s ním, keď mi povedal aby som sa držal od teba ďalej a áno, dal mi to patrične najavo,“ povedal a pozrel mi do očí. Mal ich také krásne.
,,A-a ty si mu čo povedal?“ opýtala som sa no trochu nervózne.
,,Povedal som mu, že s tebou nič nemám,“ vydýchol.
Okamžite som sa upokojila.
,,Ty vieš o tom, že jeho otec sa kedysi snažil o moju mamu a mali sa brať?“ opýtal sa ma. Prekvapene som sa na neho pozrela.
,,Čože?“
Prikývol a ďalej pokračoval.
,,Moja mama s ním nejaký čas chodila, požiadal ju o ruku, ale zistila že je zodpovedný za únos jej sestry, ktorú uniesli nejakí muži a môj otec sa postaral o jej ochranu , pretože boli kamaráti dlhé roky a nejaký čas sedel v base, ale nejako sa to ututlalo potom a nehovorilo sa o tom už, no a ja som nemal za potreby o tom niekomu rozprávať, len ak už sa stretávaš s tým mužom, tak by si to mala vedieť,“ poradil mi a ja som nebola schopná ani jediného slova.