Lucyin večný sen

8. Kapitola

Prvé čo ma napadlo, že to bol iba zlý žart.
,,Ako je to možné?“ už som to nebrala ako žart.
Otec prišiel za nami a chytil mamu za plecia. Jeho výraz tváre bol znepokojujúci, už som to brala ako hotovú vec.
,,Prišiel sem, bol opitý a rozbil nám vázu, kričal po nás a obviňoval nás, že my môžeme za to, že si si našla iného. S kým to chodíš?“ opýtal sa ma a obaja čakali, čo im poviem.
Nasucho som preglgla a hľadala slová. Ťažko sa mi hľadali slová, keď som vlastne nikoho nemala, čo som im mala povedať o Aydenovi a že ma chce len pre sex?
,,Nemám nikoho. Neviem čo si to Christian namýšľa a určite si ho nevezmem. Pôjdem na políciu,“ povedala som vážne.
,,Zabudni, on je mafián!“ skríkla mama vystrašene a chytila ma za ruku.
,,Ak nás nepripraví o dom, tak nás zabije, uvedom si to!“ pokračovala.
Nadýchla som sa a odfrkla som.
,,Tak si radšej zoberiem psychopata, s ktorým sa celý život môžem báť o život, čo si!“ zavrčala som a odišla som. Mama kričala, ale ja som nereagovala. Mala som v pláne ísť za Aydenom a opýtať sa ho či hovoril Christianovi o nás dvoch.

Keď som dorazila k jeho domu, tak dvere otvoril jeho brat. Zostal prekvapený.
,,Ahoj, deje sa niečo?“
,,Je Ayden doma?“
,,Práve odišiel, ale hneď sa vráti, išiel si pre niečo. Poď dnu.“
Prišla som dovnútra a vo veľkej chodbe som čakala na Aydena.
,,Poď ďalej, naši išli s kolegami na večeru,“ usmial sa a netrpezlivo čakal.
,,Ja počkám tu,“ usmiala som sa a ruky si založila na prsiach.
Otvorili sa dvere a keď sa nám s Aydenom stretli pohľady, tak ostal prekvapený.
,,Lucy?“ začal.
Pozrela som na Lea.
,,Nechaj nás samých,“ povedala som milo a potom sa opäť pozrela na Aydena, ktorý ostal prekvapený.
Leo keď odišiel, tak som začala.
,,Prečo si to spravil? Prečo si musel Christianovi všetko povedať a správať sa, že niečo máme spolu?“
Ayden zostal zarazený a oprel sa o dvere. Chvíľu rozmýšľal.
,,Nič som Christianovi nepovedal, stalo sa niečo? Povedal ti niečo?“ opýtal sa a čakal čo mu na to poviem.
Pristúpila som k nemu bližšie a začala som zúriť.
,,Skončila som, aj moja rodina, s tebou sa už viac nechcem stretávať a asi aj odídem, nemá zmysel tu byť, keďže sa stretávam s dvomi psychopatmi!“
,,Čo ti povedal? Okamžite mi to povedz!“ naliehal prísne.
,,Prišiel k nám, opitý a vyhrážal sa mojim rodičom, že ak si ho nevezmem, tak nás pripraví o dom, ale tomu určite zabránim!“ povedala som zúfalo, pretože som vôbec netušila, ako to urobím, odísť nebolo asi to správne riešenie.
Ayden sa rozhorčil.
,,Čože? Lucy, ja prisahám, že som mu nič nepovedal a keď sme pritom, ty si myslíš že pre mafiána je ťažké zistiť s kým sa stretávaš? Ja som ti povedal že je nebezpečný, ale nebrala si to vážne!“
Bol naštvaný, ale zas mal pravdu.
,,Tak čo kurva spravím?! Ja si ho nemôžem zobrať a odísť asi nemôžem,“ zanariekala som. Bola som zúfalá.
,,Mám kontakty na polícii, zatedy môžeš bývať u mňa a pre rodičov vybavím ochranku, budú ich strážiť a ja budem dávať pozor na teba, jasné?“ opýtal sa ma, aj keď bolo počuť naliehanie a prosbu, chcel ma mať pri sebe, čo ma dojalo, ale to bola iba ďalšia hra ako sa ľahšie ku mne dostať.
,,Odkiaľ máš ochranku? Ako to chceš riešiť?“ zaujímalo ma, odkiaľ má ochranku.
,,To je jedno, takže ty si ho nevezmeš, zajtra ráno pošlem ochranku ku vám domov a ty zajtra už poobede pôjdeš ku mne. A ja ti pomôžem túto situáciu vyriešiť,“ usmial sa a nečakane si ma stiahol do objatia. Bolo to krásne, cítila som domov, raj a ochranu.
Čo to trepem?!
Nie som zamilovaná.
,,Prečo by si to robil? Tebe o čo ide?“ pýtala som sa ho s obavami.
,,O nič. Cítim, že ťa musím chrániť,“ pošepkal mi do ucha keď ma stále držal v náručí. Jeho slová boli pre mňa ako liek, ktorý zahojil všetku moju bolesť. Možno by nebol zlý nápad ísť k nemu, ak mi vážne pomôže.
,,Myslíš to úprimne?“
,,Áno,“ vydýchol.
Odtiahol sa a medzitým sa usmieval.
,,Choď domov a zabudni na Christiana...“

:::

Ubehli tri dni, čo sa môj život so dňa na deň jednoducho zmenil. Pristúpila som na  Aydenov plán a bývať u neho, až sa situácia neuspokojí, teda skôr, kým Christian neskončí v base. Môže to trvať mesiac, dva, alebo päť mesiacov, dokonca aj rok. Ale odmietam tu byť, v novom ,,domove“, do dvoch mesiacov odídem.
Staršia pani s medovými vlasmi mi išla naproti a nemohla som si nevšimnúť že kríva. Snažila sa usmievať, ale jej tvár zdobil akýsi smútok.
,,Slečna, dobrý deň. Som Eleanor, kuchárka pána Greena,“ predstavila sa mi a podala mi ruku. S úsmevom som jej tiež potriasla s mojou.
,,Hovorte mi Lucy,“ ujasnila som. Cítila som sa pri nej až moc dobre. Nechápala som tomu. Ale čo bolo zvláštne, akoby som ju niekde už videla.
Jej takisto prekvapivý pohľad sa sústredil na moje kufre.
,,Nie, nie, ja si to odnesiem, hlavne ma veďte prosím,“ vyhŕkla som skôr ako sa ich chytila. Očividne má nejaké problémy, za čo kríva.
Pani Eleanor sa vďačne usmiala a napredovala ma.
Úplne vzadu, za kúpeľňou boli dvere, ktoré pani Eleanor otvorila. Čakala ma krásna veľká izba s veľkou posteľou. Na vrchu izby ju zdobil luster s diamantmi. Izba bola telovej farby a s tmavou podlahou.
,,Toto je vaša izba,“ ujasnila mi.
Ďalej som sa pozerala na nábytok.
,,Choďte dnu,“ pípla nedočkavo. Prebrala som sa z tranzu a išla dnu.
,,Pán Greene mi nechal nejaké poznámky. Sú tam pravidlá, ktoré si musíte prečítať,“ povedala a v rukách už držala akúsi obálku.
Skôr ako som si ju vzala, som sa zamyslene pozrela na Eleanor.
,,Nechce so mňa urobiť sexuálnu otrokyňu, však?“
Eleanor sa mykli kútiky do polovičného úsmevu.
,,Myslím že nie,“ usmiala sa, aj keď jej úsmev nebol presvedčivý.
Prikývla som na jej odpoveď a vzala si obálku.
,,A tam nakonci máte čas kedy sa bude podávať s pánom večera, to je dosť dôležité, musíte prísť. Nechám vás Lucy,“ poslednýkrát prehovorila a odišla z izby.
Tak sa na to poďme pozrieť.
Otvorila som obálku a sadla si na posteľ.
Začala som čítať...