Lucyin večný sen

4. Kapitola

Večer som si balila veci do tašky, keď mi v tom zazvonil telefón. Trvalo mi chvíľu, kým som hovor zdvihla.
,,Christian?“ vydýchla som sklamane.
,,Ahoj, čo robíš?“
,,Balím si veci do školy,“ odfrkla som a vzdychla som si. Nastalo ticho. ,,Čo chceš?“ opýtala som sa ho znepokojene.
,,Chýba mi tvoj úsmev Lucy. Aj časy, keď si na mňa bola dobrá,“ vydýchol posmutnelo.
Trochu som sa pre seba usmiala.
,,Tých časov nebolo veľa. A čuduješ sa, ako sa ku tebe správam?“
,,Nie.“
,,Tak je dobre,“ pípla som.
,,Ani neviem ako sa ti mám ospravedlniť za tie slová, ktoré som povedal v nedeľu. Chcem to napraviť, preto by som bol rád, ak by si aspoň v piatok večer išla so mnou na večeru, chcem ti povedať viac,“
,,a to viac je čo?“ opýtala som sa nevinne.
,,To nie je téma dobrá cez telefón. Ak so mnou pôjdeš, dozvieš sa,“ povedal a aj keď som ho nevidela, som cítila, ako sa usmieva.
,,Christian, nech to je čokoľvek, nie je dobré si až tak dobre vychádzať,“ riekla som, pretože som asi vedela, čo chce.
,,Áno, rozmýšľal som že pre teba by to dobré nebolo možno, ale mám taký návrh,“
,,aký?“
,,Dakota mi navrhla spolumajiteľstvo v jej firme, odídem so školy a budem sa venovať firme,“ povedal spokojne.
Žeby sa tak snažil o mňa?
,,Akože to len tak?“ opýtala som sa prekvapene
,,Áno. Prečo? Venoval by som sa druhej práci a nekomplikovalo by to naše súkromné stretnutia,“ vysvetlil mi.
,,Ale ja neviem, či si len nerobíš zle. Predsa si sa obetoval kvôli jednej profesií a teraz to chceš len tak zahodiť? A zostáva mi iba jeden rok, potom už odídem, takže to bude zbytočné,“
,,netráp sa, sám som sa tak rozhodol, navyše sestru v tom nechcem nechať samú,“ zasmial sa odľahčene.
Ja som si povzdychla.
,,A čo ti rozprával ten magor dnes? Neublížil ti?“
Ou...
,,Nie, len sa mi ospravedlňoval a vravel mi o Leovi niečo,“ povedala som a takmer už zaspávala.
,,A čo také?“ vyzvedal.
,,Christian, nechcem o tom rozprávať a som unavená,“ zamručila som.
,,Dobre, nebudem ťa zdržiavať, choď si pospať, nech si zajtra krásna ako vždy,“ vydýchol.
Takmer som očervenela.
,,Dobre, ďakujem, sladké sny,“ riekla som.
,,Dobrú noc srdiečko.“
Srdiečko...
Zrušila som hovor a stále som si premietala to slovo srdiečko...Snáď sa nezamiloval.

Na druhý deň som hneď po vstupe do školy zakopla a spadla na kolená. Každý sa na mňa pozeral a iba jeden mi prišiel na pomoc.
,,Si v pohode?“ opýtal sa ma Ayden, ktorý ma zdvihol.
Trošku som sa zakolísala a chytila sa jeho ramena, čím som ostala prekvapená a stretli sa nám hneď aj pohľady. Znovu som si predstavila ten pocit, ktorý som cítila pred tým hrozným incidentom.
Okamžite som sa narovnala a zobrala si notes, ktorý mi Ayden podával.
Odišla som od neho, bez poďakovania a ďalších pohľadov.
Vošla som do triedy a Leo už sedel na svojom mieste, číže vedľa mňa.
Sadla som si a pozdravila som Lukea. On sa na mňa usmial a hlavu sklonil opäť k poznámkam.

Z POHĽADU CHRISTIANA...

Keď som išiel do triedy, vedľa zborovne, tak som uvidel Aydena stáť pri veľkom table, ako si prezerá žiakov so športového dňa.
Vedel som, že ho mám ignorovať a ísť učiť do triedy, ale nedalo mi sa opýtať čo chce a aj čo konkrétne chcel od Lucy.
Prišiel som k nemu a on sa pomaly otáčal tvárou ku mne.
,,Čo potrebuješ? A máš vôbec prístup sem len tak chodiť?“ prísne som sa ho opýtal.
Ale on sa tváril, akoby mu to tu patrilo.
,,Áno, samozrejme. Čakám tu brata, má odpovedať z jedného predmetu a potom musíme ísť niečo vybaviť,“ povedal pokojne.
Mal som chuť mu streliť zopár faciek za jeho neznesiteľný ksicht.
,,Dobre,“ povedal som trochu ostro. Ale ešte som mu chcel jedno povedať. ,,A mal by si sa držať ďalej od Lucy,“ napomenul som mu.
Otočil sa na mňa a zdvihol jedno obočie.
,,Ako to myslíš? Však ja sa s ňou nerozprávam,“ odfrkol. Akokoľvek mi bola jeho odpoveď nepríjemná, mi to ale vonkoncom prišlo smiešne.
,,Vážne?“
,,A ona sa ti ako dostala pod kožu, keď robíš so seba debila?“
To som už ale nevydržal. Triednu knihu a ešte nejaké učebné pomôcky som nechal spadnúť na zem a chytil som ho za upravený golier.
,,Záleží mi na nej a keď ťa ešte raz uvidím pri nej stáť, tak mi za to zaplatíš,“ opäť som ho napomenul, ale ešte prísnejšie, ako som chcel.
,,Ja s ňou nič nemám,“ vydýchol.
Pustil som ho a pozbieral som si veci so zeme.
,,Dosť si jej ublížil, prečo si neprišiel na to stretnutie so všetkými, keď sa to riešilo?“
,,Bol som preč a síce mi neuveríš, ale mrzí ma ako som sa ku nej správal,“ povedal bez najmenších výčitiek.
,,Fajn, nech ťa to mrzí, ale ku nej už nechoď,“ odsekol som naposledy a odišiel som do druhej triedy, kde má už čakali žiaci.