Lucyin večný sen

7. Kapitola

Sedeli sme v kaviarni, neďaleko banky, čo je takmer na druhej časti mesta. Po jeho slovách a obťažovaní som pristúpila aspoň ku káve, nech mi môže povedať ďalšie nepravdivé slová.
Na jeho šarm a okúzlenie reagovali aj ďalšie ženy v mojom veku približne a všetky boli tak krásne tiež.
,,Myslíš si, že sa môžeme ku tebe správať akoby sme boli najlepší kamaráti?“ doberane som sa ho opýtala a sledovala ho.
,,Nie, to ani od teba nežiadam,“ vydýchol a zrejme si uvedomoval, ako mi ubližoval.
,,Tak čo odo mňa chceš?“ skrivila som obočie.
Pozrel sa na mňa spod mihalníc a jemne sa usmial.
,,Nie som zlý, chcem ti to nejako dokázať.“
Do oči sa mi vohnali slzy. Neverila som mu.
,,A čo som pre teba potom znamenala? Nebyť toho úrazu v posilňovni, nemusela som stretnúť Christiana a ja som mohla byť v pohode, všetko mohlo byť v pohode, ale ty si myslel len sám na seba a ublížil si mi, nebude ľahké ti len tak odpustiť a navyše máš priateľku, tak prečo si ma pobozkal?“
Ayden sa prekvapil a pozrel na svoj pohár, hľadal asi nejakú výhovorku.
,,Nemám priateľku, to máš odkiaľ? A čo sa týka toho incidentu, tak som bol rozzúrený, pretože mi rodičia nechali Lea na starosť a keby sa dozvedeli čo sa stalo, tak by ma zabili a zas by mi vyčítali že som nezodpovedný a sralo ma to, preto som potrestal teba a v skutočnosti viem, že si bola odvážna, lebo Leo robil väčšie problémy ako si myslíš,“ vysvetlil a prekvapujúco vyzeral, že to myslí vážne.
,,Nejaká Barbara volala Leovi keď ma išiel odprevadiť domov a myslím že to nechcem vedieť, nechcem si pokaziť jeho obraz,“ povedala som a napila sa z pohára.
,,Barbara je moja osobná štetka, mal som s ňou len sex, len ona tvrdí že je medzi nami niečo viac a v poriadku, cením si že si taká aká si,“ usmial sa a tiež sa napil z pohára.
Jeho slová ma neprekvapovali, vyzeral byť dosť skúsený a sex mohol mať hocikedy, zatiaľ čo ja som ešte čakala.
,,Ako to s ňou dlho ťaháš?“
Ayden sa prekvapene pozrel na moju tvár a usmial sa, čím som sa trochu za hanbila a pozrela sa na čas, už bolo štvrť na osem, tak rýchlo to ubehlo.
,,Nie je to dôležité, už keď som s ňou skončil,“ vydýchol a hľadel mi do očí s akýmsi vzrušením.
Nemohla som prestať odolať jeho pohľadu a akejsi žiadostivosti.
,,A teraz máš koho na mysli preťahovať?“ opýtala som sa kľudne. Ale jeho zmenený pohľad ma prekvapil a očami mi vravel že mňa.
,,Zabudni!“ zavrčala som a odsunula som stoličku, z ktorej som sa postavila a Ayden tiež.
Nechal peniaze na stole a nasledoval ma, čím mi privodil nepríjemný pocit.
Otvoril mi dvere a so zatajeným dychom som odišla von. Chcela som začať utekať, ale Ayden ma chytil a začal ma bozkávať. Surovo.
Pritlačil ma o stenu a ruky mi priklincoval nad hlavou. Pohrýzol mi spodnú peru a potom opäť, zas a znova ma bozkával na perách.
Keď sa odtiahol, mohla som sa opäť nadýchnuť.
,,Čo to robíš?“ vzdychla som a so zatvorenými očami som hľadala dôvody.
Ale on to znovu využil a s rukou mi zašiel pod tričko, čím som už spozornela. Bol to blázon, ktorý mi držal svojou rukou moje ruky stále nad hlavou.
,,Pusti ma!“
,,Nejdeme si urobiť dobre?“ slizky sa usmial a pritlačil sa na mňa ešte viac.
Akurát som zmenila názor. Nie je dobrý.
,,V žiadnom prípade a pusti ma Ayden,“ riekla som zahanbene a bála sa, že ma pripraví o panenstvo v hociktorý deň.
,,Povedz moje meno v posteli keď budem v tebe,“ vzdychol a začal mi bozkávať krk.
,,Povedal si, že mi chceš ukázať že si neni zlý,“ odsekla som naštvane a podarilo sa mi ho od seba vzdialiť.
Samozrejme ostal podráždený z mojich slov, ale v jeho očiach ostalo aj akési sklamanie.
,,Mala by si vedieť že som takýto. Ale chcem, aby si si nemyslela že som idiot zároveň,“ odfrkol a ruky si dal vbok. Jeho odpoveď bola zarážajúca, akoby som si mohla potom myslieť že mu nejde o to?
,,Ale prečo sa tak správaš, ako idiot? Oprel si ma o stenu, bez zábran si mi držal ruky a ako to mám chápať?“ odfrkla som.
,,Páči sa mi, keď môžem mať všetko pod kontrolou,“ vysvetlil a ďalej pokračoval v svojich presvedčivých gestách.
,,Ale prečo mi to hovoríš? Nikdy sa medzi nami aj tak nič nestane,“ zavrčala som a odstúpila som od neho. Nadýchla som sa, čím som zbierala dosť síl na to, aby som odišla.
,,Dobre.“ Odpovedal. Nebola som si istá, že jeho odpoveď bola úprimná.