Lucyin večný sen

3. Kapitola

,,Dobré ráno princezná,“ prebudila ma mama s príjemným hlasom.
,,Ahoj,“ usmiala som sa a prehodila sa na chrbát.
,,Je nedeľa, musíme sa pripraviť na obed.“
Zabudla som že má prísť aj Christian. Je to syn muža, ktorý sa kamaráti s mojim otcom. Nikto nevie čo sa medzi nami stalo. Aj keď som na ten incident dlho myslela, nechcela som, aby sa také niečo ešte stalo. Nechcela som stratiť hlavu kvôli jeho horúcim bozkom, ktoré ma vtedy spaľovali.
,,Musí prísť aj Christian?“
Opýtala som sa jej a potom som neskôr zbadala, na čo sa jej pýtam. Ale už bolo neskoro.
,,Prečo by nemal prísť aj on?“
Vyskočila som z postele a išla ku skrini so slovami.
,,Lebo je učiteľ a neviem čo mám v jeho prítomnosti hovoriť,“ vyhŕkla som.
Mama sa zasmiala.
,,Lucy, teba napádajú také veci,“ usmievala s a postavila sa.  ,,Nie je to tvoj kamarát?“ opýtala sa ma a oprela sa o skriňu. Jej oči boli ako moje. Teraz boli ale zvedavé.
Nasucho som preglgla.  ,,Nie, on je len učiteľ,“ usmiala som sa a pozerala som do svojej skrine. Vytiahla som odtiaľ sivé legíny a dlhé béžové tričko.
,,Ale Christian mi povedal, že ste boli spolu vonku. Prečo si mi to nepovedala?“

Akože prosím...?

,,Čože? Ja som s ním vonku...,“ náhle ma vyrušilo zvonenie. Neznáme číslo.
,,Počkaj,“ žmurkla som na ňu.
Zdvihla som telefón a ozval sa známy hlas.
,,Dobré ráno. Tu je Christian,“ ozval sa mužský a pokojný hlas. Ostala som ako obarená. Chcela som sa ho opýtať čo to má znamenať a odkiaľ má moje číslo. Ale v prítomnosti mamy som na neho nemohla len tak vyblafnúť. Potiahla som ku červenej...
,,Christian si vymýšľa, len raz mi pomohol a to je všetko,“  odfrkla som a trochu ma znepokojovalo, že si to Christian trochu vymyslel. Bola som vďačná za jeho pomoc, ale nemusel mojej mame nič vravieť.
,,V čom ti pomohol?“
Ach, tá jej zvedavosť...
,,To ti poviem potom,“ zvlnila som pery.
,,No dobre, len už žiadne tajomstvá,“ usmiala sa a nakrátko ma objala. Žmurkla som na ňu.
,,Ešteže som včera stihla kopec vecí,“ uškrnula sa a pomaly odpochodovala k dverám. Naposledy sa ale otočila.
,,A príde Dulcie, namaľuje ťa a urobí ti niečo s vlasmi,“ usmiala sa a už sa stratila.
Usmiala som sa pre seba.

Počas príprav som ozdobila stôl a pripravila poháre.
,,Privezie ich dcéra na aute, takže tri plus tri, ak chceš aj ty piť víno,“ rozkázala a dávala si zásteru dolu. Ocko prišiel za nami tiež a začal sa uškŕňať.
,,Nemôžem sa ísť najesť?“ opýtal sa a mama sa otočila k nemu.
,,A kde je Paul?“ opýtala som sa ich.
,,Ráno musel odísť k Laure,“ odpovedala mama.
,,Hodinu vydržíš zlato,“ usmiala sa na ocka a objala ho. Zazvonil zvonček. Dulcie už prišla.

,,Použijeme len jemné odtiene,“ navrhla Dulcie, ktorá mi dávala troška makeupu.
,,Prečo si dala Christianovi moje číslo?“ opýtala som sa jej nevinne. Dulcie sa usmiala a ďalej sa venovala svojej práci.
,,Žiadal o to, vraj ti chce zavolať aby ti povedal, že sa na teba teší,“ povedala, akoby vedela viac.
,,Volal mi, ale nemohla som ho zdvihnúť, lebo som bola s mamou,“ pípla som. Ale aj tak som bola rada, že mi zavolal.
,,Možno sa mu páčiš,“ povedala dosť úprimne a otvorila očné tiene. Ja som sa vrátila spať, k tomu incidentu, ktorý sa stal na školskej chodbe.

,,Páčiš sa mi, ale nemôžeme sa naozaj stretávať...“

Au, to bola rana.

,,Dulcie,“ riekla som skôr, ako mi išla dávať slabší tieň hnedej na očné viečko.
Zarazene sa na mňa pozrela.
,,Čo?“
,,Christian sa mi s tým priznal a pobozkal ma.“
,,Počkať, to akože vážne? A to kedy?“ vyzvedala celá prekvapená.
Tak som jej teda vravela, ako k tomu došlo. Z môjho krátkeho príbehu sa usmievala.
,,Na Christiana by som to nepovedala, on sa vždy držal od báb, akože bol milý, ale čo mi vravel, tak bol dlho sám,“ vravela.
,,Bolo to niečo neskutočné, niečo také som zažila raz,“ zasmiala som sa.
,,To ťa predtým nikto nebozkával?“ opýtala sa s úsmevom a začala mi česať riedke a spľasnuté vlasy. Začala som mať obavy.
,,V sedemnástich som dostala pusu od jedného típka, ale bola to len pusa, nebolo to, to čo urobil Christian,“
,,tak vidíš, ešte ti navrhne nejaký vzťah,“ usmiala sa a začala čarovať s mojimi vlasmi. Začala mi ich tupírovať.
,,To si nemyslím, však sa na mňa pozri,“ vydýchla som posmutnelo. Dulcie sa na mňa hneď a vážne pozrela.
,,Pozerám sa. A vidím krásne dievča, ktoré si zaslúži viac,“ usmiala sa dala mi pusu na líce, čím mi vyčarila úsmev na tvári.