ɪ ᴀᴍ ɴᴏᴛ ᴀ ʙᴏᴛᴛᴏᴍ - ᴠᴋᴏᴏᴋ ᴛᴇxᴛɪɴɢ ✔

🍑38🍑

   Stál som dole a hypnotizoval som pohľadom zvonček s Taehyungovým menom. Stál som tu takto už asi 5 minút a stále som nenabral dostatok odvahy k tomu, aby som stlačil tlačítko. No tak, nebuď posera! Povedal som si pre seba a s hlbkokým povzdychom som konečne zatlačil zvonček. Nebudem klamať: hneď po tomto som skoro zdrhol. Ale keď už som sa chystal na útek, tak sa z reproduktora ozval hlas.

   „Prosím?"

   „Ehm, Tae? To som ja, chcem sa s tebou porozprávať,“

   „...“

   Znervóznel som, keď sa z druhej strany nič neozývalo a už som chcel otázku zopakovať, keď v tom som započul ako sa, dvere otvárajú. Potiahol som kľúčku a vkročil do budovy. Privolal som si výťah, v ktorom som stále rozmýšľal o možnom úteku, ale nakoniec som z neho vystúpil a zastal priamo pred Taehyungovými dverami. Dal som si vnútornu facku a so všetko odvahou v sebe som zaklopal. Počul som zvuky z vnútra, až sa predo mnou objatil Tae v celej jeho kráse.

   Pri pohľade na neho mi ale prišlo ľúto. Vyzeral strašne strhane. Strapaté vlasy, kruhy pod očami, oblečenie ktoré očividne nosil niekoľko dní vkuse, zničený pohľad a zvesené kútiky úst. Neviem prečo, ale v ten moment sa vo mne niečo zlomilo. Neuvažoval som vôbec nadtým čo robím, ale urobil som dva prudké kroky k nemu a vrhol sa na neho. Nohou som zakopol dvere a oboma rukami som ho chytil za tvár a spojil som naše pery. Nečakal to a tak nevydržal nápor mojej váhy a obaja sme spadli na huňatý koberec. Bolo mi to ale úplne jedno. Kašľal som sa všetko a hlavne na slzy ktoré mi vytriskli z očí. Len som ho náruživo bozkával a on mi to po počiatočnom šoku, opätoval. Jeho ruky spočinuli na mojom chrbáte, respektíve bokoch. Mne sa ruka presunula z jeho tváre do jeho vlasov a jemne som sa prehol v chrbte.

   Všetko som robil automaticky. Stačil mi pohľad do jeho očí a vedel som, že mi neklamal. V jeho očiach bola taká bolesť, že by ju nedokázal zahrať ani ten najlepší herec. Keď nám ale došiel dych, tak sme sa od seba museli odtrhnúť. Stále sme mali tváre blízko seba a uprene sme si pozerali do očí. Zhlboka sme dýchali a snažili sme sa popadnúť dych.

   „Myslím...že by sme sa... mali porozrávať,“ Povedal udýchane a ja som sa zmohol len na prikývnutie.

   Sedeli sme v obývačke spoločne s čajom, ktorý Tae pripravil. Moc sme spolu od môjho príchodu a bozkávania neprehovorili. Preto som teraz rukami nervózne držal čaj a čakal som, čo sa bude diať. Nemusel som čakať dlho a Tae prehovoril.

   „Nikdy by som ťa neodviedol, Kookie,“ Povedal a ja som sa pozeral všade inde, len nie na neho. Nevedel som čo presne povedať. „...na tej fotke nie som ja. Síce som aký som, ale nikdy by som ti nedokázal ublížiť. Strašne moc ťa milujem a chcem ťa naspäť,“ V mojich očiach sa znova objavili slzy a ja som musel položiť čaj, aby som ich zotrel. Nezaslúžim si niekoho tak dokonalého.

   „Keď... keď som dnes videl bolesť v tvojích očiach, tak som pochopil že mi neklameš. Ja len... Vedel som, že si bol promiskuitný a tá fotka... Poslal mi ju Jimin, hoci moc nechcel, ale svedomie mu nedkovolilo mu to zatajiť lebo si myslel že je to pravda. Je fakt skvelý kamarát,“ Jemne som sa pousmial a odpil si z čaju. „uvedomil som si svoju chybu. Konal som neuvážene a nedôveroval som ti. Preto sa vôbec nebudem diviť, keď už so mnou nebudeš chcieť mať nič spoločné...“ Dopovedal som roztraseným hlasom, lebo som o neho vážne nechcel prísť.

   „Žartuješ, však?“ Spýtal sa a ja som sa na neho pozrel. „Kookie, skurvene moc ťa milujem a jediné čo chcem, je byť s tebou. Pokiaľ to chceš ty, tak ja si ťa kľudne aj vezmem,“ Povedal s úsmevom a ja som sa taktiež usmial. Tae položil čaj na stolík a rovnako tak urobil aj s mojím. Potom sa položil na gauč, pričom sa týčil nado mnou a zľahka mi začal bozkávať krk. Jedna jeho ruka zablúdila pod moje tričko a mikinu, pričom ho vyrňovala a odhaľovala moju pokožku. Cítil som ako mi robí na krku znamienko lásky a zmrmlal mi do ucha „...aby všetci vedeli, že už niekomu patríš,“ Chcel som niečo opovedať, ale z môjho hrdla unikol iba vzdych.

   Och áno, skutočne ho milujem.

———————————————

   S úsmevom som odchádzal od Taeho. Bolo už neskoro, keďže som sa zdržal dlhšie, než som plánoval. Ale vôbec mi to nevadilo, keďže Tae sa o mňa dobre postaral. Mal som úsmev na perách keď som vychádzal z paneláku, kde Taehyung žil a vytiahol som si mobil. Mal som niekoľko upozornení, ale najviac ma upútala správa od neznámeho čísla, kde stálo, že nepatrím Taehyungovi. Prekrútil som nadtým očami a chcel so mu niečo hnusné odpísať, ale v ten moment som cítil, ako ma niekto prudko schmatol a potom už len temnotu.

————————

tak ja sa idem schovať, než ma niekto z vás príde zabiť ( ^_^ )/~~ByeBye