ɪ ᴀᴍ ɴᴏᴛ ᴀ ʙᴏᴛᴛᴏᴍ - ᴠᴋᴏᴏᴋ ᴛᴇxᴛɪɴɢ ✔

🍑46🍑

    Pozeral som sa na silné svetlo vychádzajúce z lampy na strope. Dávala príjemnú žltú farbu, rozmýšľal som nad tým ako musíme zmeniť studené farby lampy na túto žltú. Ak sa odtiaľto niekedy dostanem. Nedalo sa tu úprimne nič iné robiť, než sledovať akúkoľvek vec čo ma dokáže na chvíľu rozptýliť. Pomaly som sa vyrovnal s tým v akej situácii som. Dúfal som len že niekto príde alebo to proste skončí. No nemohol som robiť nič, bol som bez žiadnej moci alebo kontroly nad tým, čo sa mi dialo.

    Ale to najhoršie na tomto všetkom utrpení nebolo to, že som nevedel kde som, nemal som ani potuchy či prežijem, dokonca najhoršie nebolo ani to že som bol znásilnený. To čo ma najviac ničilo bolo moje vlastné svedomie. To, koľko času som tu trávil sám a mal priestor rozmýšľať nad všetkým, nebolo vôbec dobré.

    Lebo aj keď som sa ľutoval ako som len mohol, nevedel som uniknúť myšlienke že to, ako sa cítim ohľadom toho všetkého je zle. Pretože to zle bolo. Všetky tie dotyky a bozky... neboli vôbec také zlé. Moje telo to úprimne milovalo a len pri myšlienke na to som mal problém sa nevzrušiť. No to nieje správne. Snažil som sa sám sebe vysvetliť že to je zle, že to je len reakcia môjho tela, no podvedome som vedel, že keď sa otvorili dvere do tejto miestnosti otriasol som sa vzrušením.

    Vnímal som jeho kroky, ktoré dnes zneli rýchlejšie. Áno, všímal som si také detaily. Odkedy mám zaviazané oči nejakú tú dobu všetky zvuky a vône sú intenzívne.

    ,,Chcem len aby si vedel, že toto robím z lásky, Jungkookie,“ povedal a priložil svoje naslinené prsty na môj otvor. Toto predtým nerobil.

    Pomaly do mňa vošiel a ľavú ruku položil na moju tvár. Mal jemné ruky, no studené. Začal sa vo mne pohybovať a robil to naozaj dobre. Prestaň, prestaň prestaň! - kričal som sám na seba v mysli. Snažil som sa nevzdychať. V podstate už nie kvôli tomu, aby som presvedčil jeho, ale skôr seba.

    Cítil som ako sa naklonil a jeho dych dopadal na môj krk. Začal byť drsnejší a priložil svoje pery na tie moje. Trochu to bolelo, keďže predtým ma pohrýzol ak som nespolupracoval. Tentokrát som už vedel že to nemá cenu sa snažiť a tak som otvoril ústa nechávajúc jeho jazyk vstúpiť dnu.

    Niekoľko ďalších prírazov pribudlo, snažil som sa chytiť dych z toho všetkého a nakoniec som ucítil jeho nechty v mojom stehne. Urobil som sa spolu s ním, pričom on sa urobil do mňa a bez ďalších slov zmizol. Zapozeral som sa do žltého svetla a snažil sa upokojiť. Nakoniec som len ucítil ako niekoľko sĺz chladí látku.

    „Si skurvene nechutný,“ povedal som a snažil sa dostať z tohto skurveného madraca.

    ,,NEZNÁŠAM ŤA!“ kričal som ešte viac a úprimne, nevedel som na koho boli tieto slová vlastne mierené. Kto je tu naozaj nechutný? On? Či ja?

—————————

    Zobudil som sa na zvuky krokov. Panika prešla mojím telom nad myšlienkou, že sa to celé zopakuje znova. Nechcel som viac plaču. Nechcel som viac cítiť ten pocit, že som donútil Taehyunga cítiť toľko bolesti kvôli môjmu podozreniu o nevere a potom reagovať na niekoho iného takto. Nechcel som už. Proste nie.

    Než som si to stihol uvedomiť, to žlté svetlo bolo omnoho jasnejšie. Moja látka bola dole a ja som videl okolie. Cez slzy to bolo síce ťažké, ale videl. Celý som sa triasol a moje líca boli celé zmáčané. To čo som ale videl pred sebou-

    ,,Tae...“ hlas sa mi v okamihu zlomil, no na tom nezáležalo. Padol som mu do náručia a nechcel ho už nikdy pustiť. Uvidel som v pozadí ostatných, všetci ma sledovali úplne zlomeno. Aj keď som vedel, že nemám prečo cítil som sa vinný za to, ako sa museli cítiť.

    Chcel som sa odtiahnuť od Taehyunga a dostať sa odtiaľto, no v tom som počul vzlyk, ktorý nebol odo mňa. Pozrel som sa na Taeho, ktorý si utrel slzy. Chytil som ho za ruku, na ktorej som mal stále svoju "obrúčku" a pozrel sa na neho poriadne.

    ,,Všetko už bude v poriadku, dobre?“ sladko povedal a ja som len kývol hlavou. Chcel som mu povedať všetko, čo sa stalo a ako veľmi ťažké to bolo. Ale nechcel som aby sa trápil ešte viac.

    ,,Milujem ťa,“ pozrel som sa mu priamo do očí a povedal mu tieto dve slová. Tae vyzeral tak nádherne. Usmial sa svojím štvoruholníkovým úsmevom a pobozkal ma. Bol to ten najkrajší pocit.

Už je po všetkom.