Snažil som sa otvoriť oči, ale nešlo to. Strachom som bol bez seba, chcel som sa dotknúť mojich viečok, ale niečo mi v tom bránilo.
,,Haló? Je tu niekto?" šepol som do ticha, keď mi došlo, že moje oči otvorené sú. Len ich niečo krylo. Čo to sakra...?
„Už si sa zobudil?" ozval sa neznámy hlas a moje telo sa celé zatriaslo. Cítil som sa ako v nejakom sne, neveril som že je toto realita. Proste to nedávalo zmysel.
„K-kto s-si?" spýtal som sa a dúfal v nejakú odpoveď alebo vysvetlenie.
„Už som ti predsa hovoril, že ti to nemôžem povedať," povedal s otrávením v hlase a mne všetko v okamih došlo. Bol to ten človek, čo mi písal. Vnútorne som začal panikáriť.
„Daj mi dole tú vec z očí!" zakričal som a začal sebou hýbať. Bol som asi na nejakej veľkej ploche lebo som necítil žiadnu zmenu. Bola mi ale zima, akoby som na sebe nič nemal. POČKAŤ. Čo sa to deje? „Odviaž ma!" kričal som, „HNEĎ!"
„Ukľudni sa, sám si za toto môžeš," prehlásil nezaujato a podľa krokov som usúdil že sa približuje. „nemal si ma donútiť, aby som sa do teba zamiloval. A všetky tie provokácie a predstierania, že ma nemiluješ... To to od teba nebolo moc pekné, Jungkookie," nechápal som jeho slová. Bol mimo. Čistý psychopat.
„O čom to hovoríš?! Pusti ma!" cítil som ako bol pri mne. Bola mi zima, bál som sa, no aj tak jeho vôňa pôsobila pokojne. Musím sa upokojiť.
„Ako sa voláš? Pozri, ak ma teraz odviažeš môžeme to normálne vyriešiť a-" snažil som sa nejako nepanikáriť a vyriešiť to, no jeho ruka na mojej tvári ma prerušila. Mal chladné ruky, mal som pocit akoby zanechávali otlačky na mojej tvári.
„Na to aby sa veci riešili normálne si mal príležitostí už dosť, no ty si ich všetky premárnil," šepol mi do ucha a potom spravil niečo, čo sa mi nesnívalo ani v tej najhoršej nočnej more.
Pohrýzol mi jemne ucho a na to, po danom mieste prešiel jazykom. Pomalým tempom sa dostal k mojím perám a začal ma vášnivo bozkávať. Odporoval som a chcel aby prestal, no niečo na tom všetkom bolo tak...láskavé. Keď som odporoval príliš dlho na jeho pomery, chytil môj nos a zabránil mi dýchať. Načo som otvoril ústa a nechal jeho jazyk preskúmavať, čo len chcel.
Postupne sa odtiahol a nechal ma nadýchať sa. Chcel som protestovať, lenže jeho pery na mojej hrudi ma zastavili. Hral sa s mojom kožou a jeho chladné prsty mnuli moje bradavky. Bol som celý napnutý, no jeho ruky a ústa boli jediné na čom záležalo. Nevedel som sa brániť, ani povedať slovo. Všetko to bolo tak nečakané.
Jeho chladné ruky sa po nekonečnom hraní s mojimi bradavkami dostali na moje stehno a naschvál vynechali moju pýchu. Mal som z neho úplnú husinu a to, že som nič nevidel spravilo moje telo omnoho citlivejšie.
„Daj si nohu na mňa, Jungkookie," šepol a pomohol mi vyložiť si nohu. „dobrý chlapec," šepol. Konečne som sa prebral z tranzu, ktorý mi spôsobil. Jeho slová mi pripomenuli Taeho. Áno, Jungkook. Taehyung je tvoj priateľ a toto nie je on. Nemá na nič z tohto právo.
„Prečo mi to robíš?" spýtal som sa, keď som konečne nabral dych.
„Lebo ťa milujem, Jungkookie," na to mnou prešla neskonalá bolesť.
Jeho penis bol vo mne. Pohyboval sa vo mne a jediné na čo som sa mohol sústrediť bol on. Aj keď som chcel upriamiť pozornosť na vŕzganie postele, šum z pozadia alebo aspoň na myšlienky...nešlo to. Vedel som sa sústrediť len na osobu, ktorá mi bola neznáma. Jeho penis, jeho ruky, dokonca aj jeho ramená, na ktorých som mal položenú jednu nohu. Všetko toto mi behalo v hlave. Jeho vzdychanie, keď prirážal do môjho tela znelo tak plnohodnotne. Užíval si to. Chcel som si predstaviť Taeho, aby som to mohol nejako prežiť, ale bolo to úplne iné. A aj keby som to nikdy nepovedal nahlas, nebolo to až tak hrozné.
„Nedrž to v sebe, vidím, že sa ti to páči," na to sa dotkol môjho vzrušeného penisu. Je to len reakcia tela, Jungkook. Nepanikár.
„Prestaň, ja- ahh!" vykríkol som keď začal do rytmu prírazov robiť dobre mne.
„Môžeme byť svoji, Jungkookie," povedal a zrýchlil tempo. Bol som na pokraji toho, aby som nevzdychal. Cítil som, že sa o chvíľu urobím a podľa toho, ako do mňa zaryl nechty aj on. „vezmime sa. Jungkookie, berieš si ma za manžela?" Nedokázal som nič povedať, bolo toho na mňa príliš veľa a vychádzali zo mňa len nezrozumiteľné slová. „Beriem to ako áno. Beriem si ja teba, Jungkookie, za manžela? Áno. Z moci mne zverenej, nás prehlasujem za manželov. V mene otca," následoval silný príraz, kedy bol vo mne snáď najhlbšie, ako sa dalo, „i syna," ďalší príraz, „i ducha svätého, amen," po tomto prirazil poslednýkrát a spoločne sme vyvrcholili.
„Ahhh," vzdychol som a prehol som sa v páse, keď som cítil jeho teplé sperma vo mne.
„Môžete pobozkať nevestu," stále bol vo mne, ale natiahol sa ku mne a rukou mi chytil tvár. Lenivo a pomaly ma bozkával a preskúmaval mi celú ústnu dutinu. Ja som nevládal a tak som sa ani nijak nebránil. Nechal som ho ma bozkávať ako len chcel.
Vyšiel zo mňa a odtiahol sa. Pre niečo sa natiahol a nastalo ticho. Len som vydýchával čo sa stalo. On niečo spravil a posadil sa naspäť. Zobral moju ruku a na prsteníček mi nasadil prsteň. Nemohol som ho vidieť, ale bol som si istý že to bola obrúčka. Preplietol naše ruky spolu a sa som cítil prsteň aj na jeho ruke. Jemne pobozkal naše spojené ruky a potom sa odtiahol. Postavil sa a ja som počul, ako kráča preč.
Bol som rád, že ide preč. Bol som znechutený, ním ale aj sebou. Neznášal som ho za to, čo sa stalo, neznášal som ho za tie dotyky a všetko, čo mi týmto zobral. Ale viac neznášam seba za to, že niekde hlboko vo vnútri viem, že sa mi to páčilo. Cítil som malú slzu stiecť po mojom líci, no neriešil som nič viac. Len si zavrel oči a dúfal, že sa zobudím vedľa Taeho s tým že toto všetko bola nočná mora.
----------
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
