ɪ ᴀᴍ ɴᴏᴛ ᴀ ʙᴏᴛᴛᴏᴍ - ᴠᴋᴏᴏᴋ ᴛᴇxᴛɪɴɢ ✔

🍑42🍑 - 15+

S M U T   1 5 +

•
•
•

    Položil som zúfalo telefón, keď už 23x zaznel hlas oznamujúci že je Kookie nedostupný. Bol som strachom bez seba. Keby je na mňa nahnevaný tak sa ozve aspoň ostatným. No, ak neodišiel dobrovoľne...tak-

————————

    Zúfalo som vydýchol. Nebol som si istý koľko už ubehlo hodín alebo dní... V podstate som prestal počítať, koľko kôl sme mali. Obrovská slasť, ktorú som fyzicky cítil ani zďaleka nedokázala prehlušiť moju psychickú bolesť.

————————

    Čo ak sa mu niečo stalo? Čo ak je zranený, čo ak- Nie, nemôžem myslieť takto negatívne, Kookie bude v poriadku. Len musím niečo vymyslieť. Musím na niečo prísť.

————————

    ,,Jungkookie, krásne vzdycháš,“ povedal Neznámy, ako som ho začal volať v hlave, pomedzi jeho vlastné vzdychy. Prišlo mi zo seba nechutne, no moje telo reagovalo inak. Tak či onak nedám mu to, čo chce. ,,Ak mi povieš že ma miluješ, nechám ťa spraviť sa,“ povedal jemne nedočkavo a zároveň natešene a znova do mňa prirazil.

————————

    Možno by som mohol ísť von a prečistiť si trochu myseľ. Po tejto myšlienke som sa postavil na moje roztrasené nohy a podišiel k vešiaku, že si zoberiem kabát. ,,Kľúče...“ povedal som a obrátil sa pre ne.

————————

    ,,Nikdy... to... n-nepov... viem...“
potiahol ma za vlasy a ešte viac sa dostal do môjho vnútra. Mal som pocit, že ho cítim všade. ,,...pre-t-teba,“ vyslovil som na jeden nádych a snažil sa potlačiť slzy.

————————

    Keď som mal všetko potrebné vydal som do noci Soulu. Bolo len 11 hodín večer, čo znamenalo, že sa nočný život len začínal alebo sa skupiny kamarátov či zamestnancov vracali zo spoločných večier. Nebol to presne ten tichý večer ako som chcel ale vyhovovalo mi to. Niekto medzi týmito ľuďmi môže byť človek, čo je s Kookiem práve teraz. Na pohľad normálny človek.

————————

    Zrazu mnou prešla veľká bolesť, keď v momente vyšiel zo mňa a pretočil ma na chrbát. Cítil som sa prázdno, čo sa v sekunde vystriedalo s rýchlym zasunutím.

    ,,Ahhh~“ zavzdychal som nad náhlou slasťou a bolesťou.

    ,,Chceš mi povedať, že takému odpadu ako je on by si to povedal?!“ b tomto momente na mňa neznámy kričal a ja som cítil, že je niečo zle.

    ,,N-nehovo-or o ňom t-tak-“

—————————

    Všetci títo ľudia pôsobia obyčajne a aj tak môžu byť niečo úplne iné. Cítil som sa zúfalo, že nemôžem robiť nič s tým kde sa nachádza niekto koho milujem. No zároveň nerobiť nič a necítiť sa takto sa nedá. Ten nátlak toho všetkého...

————————

   V momente ako som vyslovil tie slová, som ucítil ruky neznámeho na mojom krku.

    ,,Prečo to nevieš pochopiť?! Prečo nevieš pochopiť, ako skurvene moc ťa milujem?! Prečo mi to robíš?!“ jeho hlas znel inak a aj keď mi to prišlo absurdné... on plakal.

————————

    Celá táto situácia a bola príliš moc. Nevedel som čo robiť, až som pomaly oprel svoje telo o stenu a pozrel sa na nočnú oblohu.

————————

    Aj keď som sa snažil ako som chcel, tak som cítil že...

————————

    A vtedy som si uvedomil, že...

————————

...neviem dýchať.