Jungkook pov
Nervózne som sa hral s prstami a snažil sa vyzerať prirodzene. Bolo strašne trápne ako som tu čakal pred veľkou cedulou s nápisom sex shop. Akurát keď som chcel vybrať telefón že napíšem Taemu, sa z dverí vynoril s veľkým úsmevom na tvári. Vyzeral roztomilo.
„Ahoj, čakal si dlho?“ spýtal sa a ja som len otvoril ústa, no nakoniec len zakrútil hlavou. Prečo sa cítim takto hamblivo???
„Okay, pôjdeme na chvíľu ku mne aby som sa prezliekol a potom môžeme ísť“ povedal ako sme kráčali k autu, cítil som sa naozaj zvláštne. Pôsobil úplne inak, než cez správy. Nasadli sme obaja do auta a Tae mi položil svoj mobil na ktorom bola navigácia.
„Dnešok bol strašný. Nejaký mladý chlapci prišli a asi hodinu rôzne behali po obchode a nakoniec si nič nezobrali.“ Začal Tae, čo ma dosť šokovalo. Ale zároveň som sa cítil viac pohodlne.
„Hm, asi chceli vedieť ako vyzerajú rôzne veci naživo. Nehovor, že ty si nikdy nebol zvedavý.“ Zasmial som sa no neodvracal oči od cesty.
„Existuje vec zvaná internet.“ Odvetil.
„Možno sa ťa zľakli.“
„pff, no dovoľ. Aby bolo jasné môj vzhľad pôsobí úplne milo a-“
✨✨✨
„Môžeš si pohnúť?“ spýtal som sa nedočkavo na čo sa Taehyung postavil a prikráčal ku mne.
„Zaviaž mi ich teda ty.“ Vzdychol si a zapozeral sa ma do očí celkom strašidelným pohľadom. Na to som si len čupol a začal mu viazať šnúrky. Zodvyhol som hlavu a pozrel som sa mu do očí, nebudem klamať , bol naozaj pekný.
„Vieš že ma ani neprekvapuje že si nevieš zaviazať šnúrky ako normálny ľudia.“ Vzdychol ako som sa staval naspäť. Jeho ruky sa obmotali okolo mojich bokov a pritiahol si ma k sebe.
„Mali by sme byť v podobnej pozícii častejšie.“ Šepol zvodne. Usmial som sa a chytil jeho ruky, ktoré som presunul za môj krk. Svojimi perami sa priblížil k jeho uchu. „Mali by sme hlavne už ísť.“ Na to som sa od neho odstrčil a konečne otvoril dvere od jeho bytu.
„Si rozkošný.“
„Auu!“ zakričal keď som ho buchol do ruky. Zasmial som sa a dobehol k autu. Počkal som kým nasadne a naštartoval. „Zapni navigáciu, inteligent.“ Povedal som keď na mňa pozeral a nič nehovoril.„Prepáč, zapozeral som sa.“ Žmurkol, načo som len pretočil oči. „Ak to nezapneš do troch sekúnd nikam nejdem.“ Pohrozil som a on v sekunde položil svoj mobil do držiatka. „Zapni hudbu.“ Hodil som naňho môj iphone a vydali sme sa na cestu.
✨✨✨
Takže toto je ono. Pozrel som sa na celkom moderne vyzerajúci podnik na rohu ulice. Do celej reštaurácie bolo vidno vďaka skleneným stenám. Tae ma chytil okolo pásu a priviedol ma dnu. Nepáčilo sa mi, že ma držal, ale vedel som že by sa začal hádať a ja som nechcel robiť rozruch. Skenoval som ostatných návštevníkov či ich náhodou nejako nepohoršujem ale asi to bolo každému jedno alebo si nás ani nevšimli. Začal som podliehať jemnej panike keď sme si išli sadnúť, čo zahŕňalo aj chôdzu okolo ostatných no Tae si ma pritiskol bližšie k sebe a ja som sa uvoľnil.
„Páči sa.“
„Stoličku si zvládnem odsunúť aj sám, Taehyung.“ Prekrútil som očami, no sadol si. On sa len zasmial a obišiel stôl nech si môže sadnúť oproti mne.„Čiže, tu musíš vybrať čo si dáš a potom to len potvrdíš.“ Vysvetlil a ukázal na obrazovku na kraji stola. „Wow cool.“ Uznal som a začal prehľadávať možnosti.
„Vždy som si hovoril, že tu niekoho požiadam o ruku.“ Zasmial sa načo som sklamenel.
„Ak ma tu požiadaš o ruku poviem nie a je mi jedno že ťa to strápni.“
„nejdem ťa žiadať o ruku, pako. Len mám toto miesto rád.“
„stalo sa tu niečo špecialného?“
YOU ARE READING
ɪ ᴀᴍ ɴᴏᴛ ᴀ ʙᴏᴛᴛᴏᴍ - ᴠᴋᴏᴏᴋ ᴛᴇxᴛɪɴɢ ✔
Fanfiction„ʜᴏᴡ ᴡᴇɪʀᴅ ɪꜱ ᴛʜᴀᴛ ɪꜰ ʏᴏᴜ ᴅɪᴅ ᴏɴᴇ ᴛʜɪɴɢ ᴡʀᴏɴɢ ᴏʀ ᴅɪꜰꜰᴇʀᴇɴᴛʟʏ ᴏɴᴄᴇ, ʏᴏᴜ ᴍɪɢʜᴛ ɴᴏᴛ ᴇᴠᴇɴ ʙᴇ ʟɪᴠɪɴɢ ɪɴ ᴛʜᴇ ꜱᴀᴍᴇ ʟɪꜰᴇ ʏᴏᴜ ᴀʀᴇ ᴛᴏᴅᴀʏ?" ᴄᴏᴠᴇʀ ʙʏ: ᴍᴇ (ᴄʀʏɪɴɢꜱɪᴍ_8ᴇ10) ᴡᴀʀɴɪɴɢ: ɢʀᴀᴘʜɪᴄ ᴅᴇᴘɪᴄᴛɪᴏɴꜱ ᴏꜰ ᴠɪᴏʟᴇɴᴄᴇ, ꜱᴇxᴜᴀʟɪᴛʏ, ʜᴏᴍᴏꜱᴇxᴜᴀʟɪᴛʏ, ꜱᴛʀᴏɴɢ ʟᴀɴɢᴜᴀɢᴇ, ᴀɴᴅ/ᴏʀ...