Môj Šéf 2

2. Kapitola

Prebudila som sa na to, že mi po čele tečie pot, a že mi srdce búši ako o závod. Opäť?! Znovu sa mi sníval ten istý sen, v ktorom som mala sobáš a mala som sa vydať za Arona. Pretrela som si tvár a potom som sa išla napiť. Naliala som si do pohára vodu a vypila ju celú. Zrazu sa o moje nohy obtrela biela chlpatá guľa a ja som sa zasmiala.

"No čo Miuš, prečo nespinkáš?" Opýtala som sa jej a zdvihla ju na ruky. Išla som do obývačky a položila som ju na gauč, kde som si následne sadla. Mia sa rozvalila a potom zavrela oči. Ja som chvíľu premýšľala.

"Nastúp!" Zavrčala som na toho neschopného debila, ktorý ma chcel zdrogovať. Marka som už vybavila a teraz som si to mierila k Aronovi aby som mu už konečne povedala pravdu. Pravdu o všetkom. Že som sa doňho bláznivo zamilovala ako stredoškoláčka. Že chcem s ním byť už do konca svojho života a všetko, čo sa toho týka. Vyšli sme na diaľnicu a uháňala som asi 120.

"Spomaľ! Veď nás zabiješ!" Hystericky povedal ten idiot, na čo som sa uchechtla.

"Nebuď padavka." Schuti som sa zasmiala a potom si už nepamätám nič......

Opäť som si spomenula na tu udalosť z pred jedenástich rokov no teraz, keď som sa nad tým zamyslela hlbšie, čo mi trvalo možno tak 20 minút spomenula som si na niečo, čo mi vtedy vôbec nedošlo.

Auto bolo prevrátené a ja som sa z neho dostala nejako von. Ten, čo sedel vedľa mňa bol mŕtvy, pretože sa nehýbal a ja som tiež ledva dýchala. Oči som mala zatvorené a hlavu som mala celú od krvi. Matne sa mi pred očami mihol tieň auta, ktoré do nás nabúralo. Čierne Maserati. Veď, také auto má Aron! Jeden čas, som ho videla uňho v garáži!

"No kurva!" Zahrešil niekto vedľa mňa a ten hlas mi bol povedomí.

"Poď musíme rýchlo vypadnúť!" Povedal opäť niekto ďalší. Znovu to bol povedomí hlas.

"Do riti! Veď v tom aute nemala byť ona! Tak čo tu robila?" Opýtal sa ten prvý toho druhého.

"To neviem do riti, ale nesmie sa dozvedieť, že to všetko naplánoval Aron, pretože sa to neskončí dobre. Aron si ju musí vziať aby uzavrel moratórium s druhým gangom, pretože nepotrebuje aby ho teraz tlačili do úzkych. Tak to vyrieši jedine ak si ju vezme za manželku." Hovoril ten druhý.

Vyvalila som oči a dýchala som z hlboka. To snáď nemôže byť ani pravda?! Celý čas to bolo klamstvo, pretože išlo o nejaké moratórium s nejakým druhým gangom aby bol on v bezpečí?! Využil ma ako handru! Tie hlasy som napokon spoznala. Bol to Derek a Jason. Myslím si, že v najbližšej dobe ich navštívim. Budú mi mať čo povedať. Premýšľala som nad tým možno ešte tak hodinu no ďalej si už nič nepamätám. Veľmi som sa potešila, že som si dokázala spomenúť na niečo ďalšie no zároveň ma to veľmi prekvapilo a naštvalo. Celý ten čas, čo som si myslela, že ma Aron miluje ma len nechutne využíval. Bola som zo seba zhnusená, že som mu takto naletela. Postavila som sa a išla som opäť spať.

Ráno som sa zobudila na to, ako na mňa Mia skočila.

"Dobre ráno spachtoška, čo sa deje?" Opýtala som sa jej rozospato, pretože som si uvedomila, že na mňa skočí vždy, keď sa niečoho bojí.

"Čo ťa vystrašilo?" Opýtala som sa jej a potom som bola ticho. Nič som však nepočula, čiže mohla len zbadať niečo, čo ju mohlo vystrašiť. Zišla som dole po schodoch, a keď som vstúpila do kuchyne na kuchynskej linke bol nejaký papierik. Zobrala som ho do ruky a zistila som, že je to odkaz.

Nesnaž sa pátrať po pravde, lebo by ťa mohla ešte viac prekvapiť ako si sama myslíš :*
                                                   M.

Kto je M? Vôbec netuším kto by to mohol byť. Papierik som nechala na linke a išla sa prichystať. Do práce som došla presne na ôsmu. Vydýchla som si a než som si stihla sadnúť za stôl tak do mojej kancelárie vtrhol šéf.

"Tália! Nesiem ti ďalšie papiere ohľadne toho prípadu dobre? Potrebujem aby si to vypracovala ešte dnes." Podal mi hrubú zložku s papiermi a odišiel. Ja som si povzdychla. Už som sa tešila, že budem mať voľný deň a nič z toho! Opäť som sa pokúsila pustiť sa do práce, keď tu niekto zaklopal na dvere. Do riti!!

"Ďalej!" Zhúkla som a pretrela si tvár. Dnu vstúpil John a s ním nejaká postaršia pani.

"Ahoj láska, toto je moja mama, prišla sa pozrieť, kde pracujem a keďže pracujeme v tej istej robote tak sa rozhodla, že navštívi už aj teba." Usmial sa na mňa. Podišiel ku mne a potom mi dal bozk na líco. Chvála bohu! Zrejme z môjho pohľadu vyčítal, že ak ma pobozká tak ho zabijem.

"Teší ma pani Stilbergová." Usmiala som sa a podala jej ruku. Premerala si ma zhora na dol a potom sa do široka usmiala.

"Konečne si si našiel schopnú ženu." Povedala a moju ruku prijala. No prosím!? Pozrela som na Johna s nadvihnutým obočím a on len mykol plecami.

"Tak vďaka za kompliment." Povedala som, aby tu nebolo také dusno a veľké ticho.

"Tak dobre môžme ísť." Povedal John a ja som mu darovala ďakovný pohľad, pretože ma čakalo odsť práce. Tak hurá do toho!