Môj Šéf 2

17. Kapitola

Stál tam. Neverím, že si po mňa prišiel, aj keď som mu jasne dávala na javo, že medzi nami už nič bude lebo nechcem opäť zažívať tú bolesť, no vedela som, že klamem samú seba. No teraz to bolo iné. Mohli sme za to obaja. To čo bolo vo mne patrilo nám obom. Bola to súčasť mňa a aj jeho. Či sa mu to páči alebo nie bude sa s tým musieť zmieriť. Zrazu Peter vytiahol nôž a jemne mi ho priložil ku krku. Stuhla som a mám pocit, že to pocítil aj Aron, pretože so sebou až mykol.

"Povedal som ti, že máš prísť sám. Čo si si myslel? Že som to vravel pre srandu králikov?" Opýtal sa ho Nick a Peter ma zatiaľ druhou rukou chytil za zadok. Och chlapče! Koleduješ si!

"Ale prosím ťa! Ty dobre vieš, že by som... Hej! Nedotýkaj sa jej!.... Ťa neposlúchol!" Zavrčal a vraždil Petra pohľadom.

"Kľud maličká! Inak to schytá ten malý za teba." Prešiel nožom jemne od môjho krku k môjmu bruchu a teraz som už vážne nedýchala. Vyplašene som sa pozrela na Arona nech rýchlo niečo robí. Netrvalo dlho a tiež si uvedomil situáciu. Padol výstrel a ja som letela k zemi. Spadla som dosť tvrdo, čiže chvíľu sa mi zahmlilo pred očami, no keď som ich otvorila všimla som si Petra ako leží na zemi. Potom som sa pozrela na seba a chytila sa za brucho. Keď som ruku odtiahla mala som ju od krvi. Oh pre boha! Bolestne som zatvorila oči a hlavu položila späť na zem. Opäť sa spustila prestrelka no to som už nevnímala........

Z pohľadu Arona

Keď som videl, že padla na zem ako vrece zemiakov okamžite som začal strieľať a tak sa spustila druhá časť prestrelky. Musel som dávať pozor z každej strany, pretože útočili dosť rýchlo a hlavne som sa potreboval dostať k Tálii, pretože krvácala. Ak sa jej niečo stane opäť asi si to už neodpustím. Nevšimol som si však, že zo zadu ide na mňa chlap a tak ma hneď zložil k zemi. No reflex som mal rýchlejší ako on, takže som ho hneď dostal ne zem tiež a potom mu to rovno napálil do hlavy. Pomaly som prešiel k Tálii a pozrel na ňu.

"Hej!" Ozval som sa no vôbec nereagovala. Celé brucho mala od krvi a ruku si na ňom držala. Do riti! Zrazu niekto položil ruku na moje rameno a ihneď som sa otočil a chcel vystreliť, no zastavil ma pohľad na Dereka.

"Pomsti sa. Ja to vybavím." Daroval mi úsmev a len som prikývol. Za sprievodu pár výstrelov a zabití protivníkov, som sa dostal do budovy a teraz som mal v pláne nájsť toho hajzla Nicka.

"Nick!" Zreval som na dlhú chodbu, ktorá bola ešte hádam dlhšia, než tá moja. Kde je ten bastard!? Prešiel som na druhé poschodie a vošiel hneď do prvej izby. Zrazu sa rozsvietilo svetlo a oproti mne stálo najmenej tridsať ľudí. Môj pohľad vyhľadal ten hlavný, pre ktorý som tu prišiel.

"Takže si trafil! Som veľmi rád." Začal sa smiať ako idiot, aj keď to vôbec nebolo vtipné.

"Prečo si to nedáme na férovku? Jeden na jedného?!" Opýtal som sa a uškrnul. On dobre vedel, čo presne myslím. Jeho oči zrazu potemneli a jeho tvár sa hrozivo skrčila no mňa to nevystrašilo.

"Dobre teda, ale priprav sa, že je to tvoja smrť." Povedal s úsmevom a potom zrazu všetci odišli. Ostali sme tam iba mi dvaja. Jeden proti jednému. Začali sme kráčať v kruhu akoby sme boli nejaký predátori a uvažujeme, kto zaútočí ako prvý. Obaja sme mali v ruke zbraň a mierili sme ju na seba.

"Tak už vystreľ, na čo čakáš?" Opýtal som sa ho a nepretržito som pozeral do jeho očí. Vedel som, že tak ľahko ma neodstrelí. On sa chce totiž pomstiť horšie. Chce mi vrátiť to, čo som ja spravil jeho frajerke.

"Lena by bola z teba sklamaná." Povedal som a videl ako zaťal sánku a zúžil oči.

"Lenu si kurva do huby neber!" Zavrčal a zastal. Stáli sme oproti sebe a mierili na seba zbraňou ešte stále.

"Ty môžeš za jej smrť! Tak teraz zomrieš pekne aj ty!" Zavrčal a nabil zbraň. Skôr než vystrelil som mu kopol nohou do zbrane a tá mu vyletela.

"Ty dobre vieš ako to bolo! Chcela ťa zabiť! Pracovala pre toho hajzla Marka! Boli všetci proti tebe!" Zavrčal som a mieril naňho. Len si posmešne odfrkol a zahnal sa po mne no len tak tak som sa stihol uhnúť, pretože bol dosť rýchly, čo som vôbec nečakal.

"Nick nenúť ma aby som odbachol aj teba! Dobre vieš, že to nechcem! Ale nedávaš mi na výber!" Zavrčal som. Znovu sa zahnal no tento krát som to očakával a tak som sa mu úspešne vyhol a potom ho skopol k zemi. Neuvedomil som si však, že rovno spadol, kde je zbraň. Keď mu to došlo a než ju stihol zobrať do rúk a vystreliť vybehol som z izby a prebehol na druhé poschodie.

Vošiel som do tretích dverí, čo tu boli a musím uznať, že to tu vyzeralo ako v mučiarni. Veľká posteľ s okovami a plno ďalších somarín. Keď som ju skenovala pohľadom všimol som si biely kus zrejme papiera, ktorý trčí z postele. Podišiel som bližšie a vytiahol ho. Keď som ho otvoril bol to list.

Dráhy Aron

Ak si našiel tento list, v čo dúfam, že si ho našiel práve ty a nie niekto iný, tak by si mal vedieť, že ten had Nick spolupracuje spolu so Silviou. Určite si teraz prekvapený tak ako som bola aj ja no vraj tu niekde majú ešte nejaké dôkazy, ktoré budú schopné ťa dostať do basy. Ak máš čas skús to pohľadať! Mali by byť v Nickovej kancelárií. Tá sa nachádza na konci tejto chodby.

Prajem ti veľa šťastia!

List som si strčil za sako do nohavíc, pretože som započul kroky. Pomaly som vyšiel z izby a prebehol k oknu, kde bol tmavý záves a schoval sa zaňho. Fakt originálne Aron.

"Tak kde si? Mne sa neschováš!" Povedal ako dievčatko a vošiel do tej izby. Ja som prebehol rýchlo na koniec chodby a všimol som si jediné dvere. To musia byť ony! Vošiel som dnu no osoba pred stolom s úsmevom oproti mne ma prekvapila......

Ospravedlňujem sa, že som tak dlho nepridala nič, ale keďže mám toho veľa čo sa týka školy, tak budú kapitoly vychádzať tak možno raz do týždňa alebo raz do 4. dní. Dúfam, že sa Vám nová kapitola bude páčiť a vidíme sa u ďalšej ❤️❤️❤️🙈.....