Môj Šéf 2

3. Kapitola

Z pohľadu Arona

Ležal som vo svojej posteli a cítil som sa sám. No teda až tak úplne sám som tu nebol.

"Zlatko? Čo keby sme si to rozdali aj v posteli?" Opýtala sa ma blondína, ktorej meno som zabudol už asi pred tromi minútami.

"Zabudni!" Povedal som rázne a postavil sa. Dotiahol som ju do kuchyne, kde si sadla a pozorovala ma. Spravil som niečo na jedenie, aby nepovedala, že ju vyhodím s prázdnym žalúdkom. Tak ju aspoň vyhodím s plným no nie? Položil som pred ňu tanier a spokojne sa pustila do jedla. Počas jedenia mi myšlienky ubiehali opäť k Tálii. Nevedel som na ňu prestať myslieť a to ma najviac štvalo. Priznávam, nebolo pekné ako som sa zachoval, no musel som. Bol som vo veľkom ohrození. Samozrejme Rain! Ty vždy myslíš len na seba! Kurva fix! Buchol som rukou do stola až tak, že nadskočila.

"Pre boha zlato! Čo sa deje?" Opýtala sa ma so strachom.

"Dojedz a potom vypadni!" Povedal som bez štipky emócie a išiel do kúpeľne. Tam som si opláchol tvár a pozrel sa do zrkadla. Na tvári som mal jemne strnisko no to mi až tak nevadilo ako tie kruhy pod očami. Každú božiu noc mávam nočnú moru o tom, ako to prebiehalo na svadbe. Viem však jedno. Aj keď som sa snažil ujsť a nahovárať si, že existuje pre mňa iná žena, tak som urobil somarinu. Jediná žena, ktorá pre mňa existuje je momentálne v Paríži a určite už na mňa dávno zabudla. Však toto nebola jediná vec, ktorá ma trápila. Bol tu ešte ten súd s tou mrchou Silviou! Keď som ju varoval aby sa do mojich veci nestarala aj tak ma neposlúcha. Získala dôkazy o mafii a tým ma chce teraz vydierať. Šťastie, že mám starého dobrého známeho Petra Stonea a ten má pre mňa výbornú právničku. To som vážne zvedaví, či sa jej podarí ma dostať z tejto sračky. Keď som sa vrátil späť do kuchyne tak už tu nebola. Nechala len nejaký lístok, ktorý som sa neunúval prečítať a vyhodil som ho. Keď som sa prezliekol, zobral som si veci a išiel rovno do práce......

Z pohľadu Tálii

Ďalšie papiere a ja vôbec nerozumiem ako sa pohnúť. Keďže tá žena sa s tým mužom stýkala dosť často, musím zistiť či má tie fotky. Zdvihla som telefón a zavolala rovno pánovi Stoneovi.

"Prepáčte že Vás vyrušujem pán Stone, keďže sa v tých papieroch neviem nijako pohnúť, potrebovala by som sa stretnúť s tou ženou a neskôr aj s vašim známym ak by to bolo možné." V pozadí som počula ako šuštia nejaké papiere.

"Samozrejme, s tou ženou Vám dohodnem stretnutie a s mojím známym sa už stretnete o dva dni." Povedal a potom zložil! Super! Konečne sa budem môcť nejako pohnúť. Ak tento kšeft výjde tak zarobím vážne slušný balík!

"Klop klop!" Už keď som započula ten hlas moja nálada ma hneď prešla. Prekrútila som očami a sledovala Johna ako si sadol na gauč.

"Čo potrebuješ?" Opýtala som sa a potom som svoju pozornosť venovala laptopu.

"Nemôžem prísť pozrieť svoju snúbenicu?" Opýtal sa s predstieraným smútkom.

"Falošnú snúbenicu a nie nemôžeš! Mám veľa práce." Opravila som ho počas toho, ako som si zapisovala nejaké informácie do počítača ohľadom toho prípadu.

"Môžem sa pozrieť na čom takom dôležitom pracuješ?" Opýtal sa ma.

"Poď." Pokynula som mu a zo stola mi zobral spis. Pár krát si pretočil strany a na jeho tvári som nevedela rozpoznať nič.

"Zaujímavé počuj, moja matka sa pýtala, že prečo nemáš prsteň tak som tak trochu improvizoval a nejaký ti kúpil." Uškrnul sa a na stôl mi položil krabičku. Si robí srandu!?
Krabičku som vzala opatrne do ruky a otvorila ju. Vykukol na mňa prekrásny diamantový prsteň(obrázok hore)

"Pane bože! Je nádherný." Povedala som s úsmevom a obdivovala ho.

"No teraz je tvoj." Usmial sa na mňa a dal mi bozk na líco. Nad tým som len pretočila očami no stále som obdivovala ten prsteň. Keď odišiel vytiahla som ho z krabičky a nasadila som si ho na ruku. Padol mi ako uliaty. Vrátila som sa späť k práci, teda pokúsila som sa o to, no do kancelárie vtrhol môj šéf.

"Tália, dnes o piatej som ti dohodol stretnutie s tou ženou. Bodyguard ťa tu počká a s ním pôjdeš potom rovno za ňou, rozumieš?" Opýtal sa, akoby si práve myslel, že som ho nepočúvala, čo vôbec nebola pravda.

"Samozrejme." Odpovedala som chladne. Možno som mohla byť trošku  milšia, pretože sa zamračil.

"Taktiež som vybavil môjho známeho a príde už zajtra." Žmurkol a potom odišiel. Vyvalila som oči. Už zajtra?! Do čerta aj s týmto systémom! Keď sa práca blížila k záverečnej tak som ešte chvíľu sedela v kancelárii a potom som sa vybrala preč.

Pred vchodom ma už čakal bodyguard.

"Slečna." Oslovil ma.

"Zdravím, som Tália." Podala som mu ruku. Moju ruku prijal našťastie.

"Ja som Kevin." Usmial sa na mňa no potom opäť zvážnel. Otvoril mi dvere a tak som nastúpila. Auto zaparkovalo blízko pri parku a vložila som si do ucha vysielačku.

"Ak by trebalo pomoc, hneď pribehnem. Len mi musíte dať signál." Povedal a potom mi ešte povedal zopár informácií. Vystúpila som a vkročila do parku. Blížila som sa na dohodnuté miesto, keď tu zrazu som si všimla neďaleko odomňa postávať nejaké postavy a boli rôzne rozmiestnené.

"Kevin! Mame problém!" Povedala som, keď v tom.......