Môj Šéf 2

16. Kapitola

Zobudila som sa na čudný zvuk. Niekto klopal na dvere. Chvíľu som ostala sedieť, či sa mi to náhodou nezdalo, no keď na nich niekto znovu zaklopal tak som vyletela ako strela a prilepila som ucho k dverám.

"Haló?" Ozvala som sa šepotom.

"Otvor mi!" Niekto povedal, a tipovala by som, že má niečo cez ústa, pretože som mu celkom nerozumela. Otvorila som teda dvere a dnu vkĺzla postava. Skôr než som stihla čokoľvek spraviť ma silno prirazil o dvere a zapchal mi ústa.

"Teraz si trošku užijeme cukrík." Pošepkal mi do ucha a ja som vypleštila oči. Oh už zase?! Odstrčila som ho od seba dosť silno, až som sa čudovala ako som to vôbec dokázala. Rýchlo som vybehla na chodbu no zrazu sa tam zjavil jeden chlap.

"Rýchlo! Je tam niekto!" Ukázala som na moju izbu a on pohotovo vošiel dnu. Po pár minútach sa na chodbe zjavil aj Nick, a keď ma tam videl stáť tak sa zamračil.

"Čo tu ro....." Nedopovedal, pretože ho prerušil ten chlap, ktorý teraz vyšiel vonku aj s tým zamaskovaným.

"Pane chytil som ho v slečninej izbe. Neviem o čo sa pokúšal." Povedal a držal mu ruky za chrbtom aby sa nemohol nijako brániť.

"Oh Matthew! Varoval som ťa! Nemáš sa k nej ani priblížiť!" Vrieskal naňho a ja som celú situáciu sledovala prilepená na stenu. Zrazu sa Nick otočil na mňa a preskenoval ma pohľadom z hora na dol.

"Spravil ti niečo?" Opýtal sa.

"Nie." Odpovedala som a potom svoj pohľad zabodla do zeme.

"Chod s ním preč. Neskôr si to s ním vybavím. Zavolaj tu mojich dvoch mužov." Prikázal tomu chlapovi a potom sa pobrali preč.

"Choď spať!" Prikázal a ja som hneď poslúchla. Nechcela som riskovať, že by mi nejako ublížil. Už aj tak som bola na tom dosť psychicky zle. Chýbal mi môj domov a išla som sa zblázniť. Po ten čas, čo som tu bola som mala dostatok priestoru premýšľať nad tým, ako chcem svoj život prežiť. Keďže mám už svoj vek tak som premýšľala, že by som si konečne založila rodinu. Keď som dokončila túto myšlienku, opäť sa mi dvihol žalúdok a môj obsah skončil v záchodovej mise. Vyčerpane som sa oprela o stenu na záchode a zatvorila som oči. Toto nebude dehydratáciou. Počkať! Kedy naposledy som mala menštruáciu? No do riti! Vybehla som späť do izby a zaklopala na dvere. Otvoril ich jeden muž, ktorý stál po ľavej strane. Zrejme už stihli prísť. Nejdem riešiť za ako krátko sa tu tak stihli objaviť.

"Mohli by ste zavolať Nicka?" Opýtala som sa jedného z nich.

"Teraz nemá čas!" Povedal prísne a chystal sa zatvoriť no ja som medzi vložila nohu a tak sa mu to nepodarilo.

"Je to dôležité!" Zhúkla som a vraždila ho pohľadom. Len prekrútil očami a napokon prikývol. Išla som si sadnúť a čakala som, kedy príde. O pár minút sa dvere otvorili a v nich bol Nick spolu s....... to nie je možné. Keď sa moje oči stretli s tými jeho neverila som, že ho vidím. To nie je možné! Jeho oči jasne značili výhru a jeho úškrn na tvári, ktorý dokázal vytvoriť len on mi opäť pripomenul časy na strednej škole.

"Ty...." Viac som nedokázala vysloviť, pretože jeho meno sa mi hnusilo ako ešte nikdy a v hrdle sa mi tvorila veľká hrča.

"Tiež ťa rád vidím Tiuš." Usmial sa na mňa a sadol si na gauč, ktorý sa tu nachádzal. Prehĺta som veľkú hrču v hrdle, ktorá sa tam tvorila a svoj pohľad som presunula z neho na podlahu. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Aj cez tie všetky roky, ktoré sme boli spolu ma to stále bolelo, aj keď to už bolo hrozne dávno.

"Prečo?" Pošepkala som napokon a zatvorila oči.

"To vieš zlatko. Peniaze sú v dnešnej dobe všetko." Prehovoril kľudným hlasom.

"Na viac, keď čakáš jeho dieťa je to ešte akoby bonus. Chápeš." Zasmial sa no ja práve naopak. Otvorila som oči a môj pohľad ihneď zablúdil k nim obom s vypulenými očami.

"Čo-čože?" Opýtala som sa ako najväčší idiot. Peter sa zrazu pozrel na Nicka a pokrútil hlavou so smiechom.

"Ty si magor Nick. Prečo si jej to nepovedal? Teraz by sa takto netvárila." Začal sa smiať no mne do smiechu nebolo. Dieťa?! No do riti! A ešte s Aronom. Môj bože! To už vážne nemôže byť ešte horšie.

"Pane! Útočia na nás!" Dnu vtrhol jeden chlap, ktorý bol zadýchaný a držal sa za ruku, pretože mu krvácala. Okej tak môže to byť ešte horšie. Vážne prišiel práve teraz?! Čo sa sťažuješ? Veď si chcela aby prišiel! Samozrejme moje svedomie si nemohlo odpustiť poznámku ako vždy.

"Tak teraz mu ukážeme ako umrieš pred jeho očami. Ja som ho varoval." Uškrnul sa a Peter ma schmatol za ruku. Sykla som, pretože to bolo dosť silno.

"Prepáč pokladík. Bolo to dosť silno?" Opýtal sa ako idiot. Nič som nepovedala a bola som ticho. Prešli sme dole po schodoch a potom sme sa ocitli na dolnej chodbe. Prešli sme aj tou a vyšli sme von pred dom, kde sa strieľalo hlava nehlava. No streľba prestala, keď sa ozval Peter.

"MÁM NIEČO, ČO BY SI CHCEL FALLER!" Skríkol, a keď som zdvihla svoj pohľad od zeme hneď som sa stretla s tým jeho krásnym smaragdovým.....