Môj Šéf 2

6. Kapitola

Odstrčila som ho od seba a vrazila mu. Pozeral na mňa nechápavo a pošúchal si líce, pretože som mu dala dosť silnú facku.

"Toto už nikdy nesprav! Rozumel si?!" Zavrčala som naňho a prebodla ho nenávistným pohľadom.

"A to prečo?" Opýtal sa ako idiot. Mala som v sebe neskutočný hnev. Potom mi však niečo doplo a hneď som sa pozrela na moju ruku. Bingo!

"Som zasnúbená!" Zdvihla som svoju ľavú ruku pred jeho tvár aby mal perfektný výhľad na môj prsteň. Na mojej tvári sa objavil jemný úškrn a nadvihla som jedno obočie. 1:0 pre mňa. Jeho oči sa rozšírili no nemyslím si, že od prekvapenia. Skôr od zlosti a dalo by sa povedať, že aj od smútku.

"Aha." Zahundral a potom si sadol na gauč.

"Takže prejdime k veci." Povedala som na rovinu a snažila sa ho rýchlo vybaviť, pretože som nemala náladu aby tu bol dlho.
Bez slova zo svojej tašky vytiahol nejaké papiere, ktoré mi potom dal na stôl. Nechápavo som naňho pozrela a zobrala ich do ruky. Začala som ich listovať a tak ako pred chvíľkou vo mne ten hnev zmizol tak sa hneď vrátil späť.

"Si robíš kurva srandu?" Povedala som normálnym hlasom a prepaľovala ho pohľadom.

"Nerobím. Keďže teraz pracuješ pre mňa, tak nerobím." Usmial sa do široka a ja som myslela, že ma asi porazí. Rozrazila som dvere na svojej pracovni a ako hurikán s namosúreným pohľadom som išla rovno do šéfovej, teda bývalého šéfa. Rozrazila som dvere a nezaujímala som sa o to, že práve sa s niekým rozprával. Ako zvyčajne ma spražil pohľadom no ja som podišla bližšie k jeho stolu, na ktorý som následne hodila papiere.

"Čo to má znamenať?" Opýtala som sa a vraždila ho pohľadom. Uhh Tália, Tália kráčaš po tenkom ľade, pomyslela som si.

"No od teraz pracuješ pre pána Fallera. Chcel som ti to už povedať dávnejšie, no keď som sa dozvedel, že príde tak som to chcel nechať naňho no ani vo sne by mi nenapadlo, že ste si boli až tak blízky." Uchechtol sa no potom na mňa pozrel pohľadom: a keď už je to všetko tak vypadni, pretože mám poradu. Nakrčila som nos, zobrala som papiere a išla späť do mojej už bývalej pracovne. Tresla som tie papiere o stôl, zatiaľ čo on sa na mne zabával, a pozrela naňho naštvane.

"Neviem o čo ti ide Faller no nech to je hocičo, zabudni že to získaš tak rýchlo!" Zavrčala som a sadla si do kresla. Podišiel ku mne a rukami sa oprel o stôl. Oh bože! On to snáď robí schválne! Tália, rozum!

"To sa ešte uvidí." Zašepkal a potom než odišiel sa ešte zastavil a otočil ku mne.

"Čakám ťa v aute, takže sa láskavo pobaľ a rýchlo. Nech to netrvá." Žmurkol na mňa a potom odišiel. 1:1, prosím?! Tresla som rukou do stola, až spadol hrnček, ktorý som na ňom mala a rozbil sa.

"Kurva!" Zahrešila som a ruky vložila do vlasov. Zmrd! Hajzel! Veď on uvidí! O 15 minút som už mala všetko pobalené, a keď som vyšla z pracovne akurát na chodbe bol John.

"Tália!? Čo sa deje? Kam ideš?" Opýtal sa zúfalo no bolo vidno, že sa aj obáva, pretože by mu nemohol vyjsť jeho plán.

"Šéf ma preradil a teraz musím pracovať pre niekoho iného. No budeme zrejme poblízku takže sa nič neboj. Ak by sa to zmenilo dám ti vedieť." Usmiala som sa naňho a krabicu položila na zem. Všimla som si, že k nám už smeruje Aron, pretože som tu už bola zrejme dlho a teraz mi to parádne zahralo do kariet. Svoje ruky som dala za jeho krk a potom som ho pobozkala. Najprv bol zaskočený no potom spolupracoval. Netrvalo to dlho, pretože nás vyrušilo niečie zakašlanie.

"Tália! Musíme ísť!" Povedal hnusne a Johna zabíjal pohľadom. V duchu som sa uškrnula sama pre seba. 2:1. Zobrala som škatuľu a posledný krát sa otočila za Johnom.

"Zavolám ti!" Zakričala som za ním.

"To ťažko!" Zahundral Aron a už ma tlačil von z budovy. Trhla som rukou aby sa ma nedotýkal, pretože ma neskutočne vytáčala jeho prítomnosť no nepomohlo to, pretože som mala v rukách krabicu a musela som dávať pozor aby mi nevypadli veci. Krabicu som vložila do kufra auta, a keď som nasadla tak som za sebou tresla dverami.

"Netrieskaj mojími dverami na aute!" Zavrčal, keď si sadol na miesto vodiča. Prekrútila som očami a nič som nepovedala. Zapla som si pás a potom sme sa už pohli.

Zaparkoval na ulici pred svojou bytovkou a potom vystúpil. Vystúpila som tiež a išli sme k nemu. Keď sme vstúpili do bytu tak ho čakalo malé prekvapenie.

"Zlatko!" Zvýskla nejaká blondína a na mňa vrhla zamračený pohľad.

"Kto je to?" Opýtala sa nafučane. Pretočila som očami a prekrížila si ruky na prsiach. Nadvihla som jedno obočie a pozrela naňho.

"To je moja nová sekretárka, prišiel som si len po veci, no čo tu robíš?" Opýtal sa a dovolila by som si povedať, že po prvý krát vyzeral byť naozaj zaskočený, čo tu robí.

"Veď som ti nechala odkaz, že ťa prídem pozrieť." Usmiala sa naňho a prešla mu palcom po hrudi až k jeho perám. Blee! Až ma naplo.

"Až budeš hotový, tak môžme vyraziť. Počkám ťa v aute." Prekrútila som očami a vyšla von skôr, než ju tam stihol pretiahnuť pred mojími očami. Nasadla som do auta a čakala, kedy príde......