Bolo krátko pred piatou hodinou ráno. Slnko ešte ani nestačilo vyjsť na oblohu, a oči pôvabnej krásky už mali možnosť uzrieť tajomstvo jej krásy. Tajomstvo jej nevinnosti, ktorá tvorila jej podstatu, kým sa nestihla plne oddať slnečným lúčom. Kým jej ešte zopár zvyšných hviezd dodávalo lesk a žiaru.
Ona oblohe na oplátku ukázala svoju nevinnosť. Svoju prirodzenosť. Presne v okamihu, keď celkom nahá otvorila francúzske dvere smerujúce na balkón hotelovej izby. Ovanul ju vánok čerstvého ranného vzduchu. Cítila, ako jej pľúca prijímajú kyslík po výdatnej noci. Zaslúžili si to. Podali vskutku neobyčajný výkon...
YOU ARE READING
ráno v paríži
Short StoryPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
