V poriadku. Musela sa oblohe priznať, že ani zďaleka nebola taká nevinná, ako sa od počiatku jej existencie v tomto dni tvárila. Prezradil ju predmet jej nočných hier ležiaci v perinách. Alebo skôr na nich. V celej svojej neskonalej kráse.
Bosou nohou sa dotkla chladných dlaždíc pokrývajúcich balkónovú plochu. Po tele sa jej vytvorili zimomriavky. Nezľakla sa ich. Práve naopak. Príjemne ju dráždili. Vzbudzovali v nej túžbu dokázať, že mágia existuje prostredníctvom premeny skorého rána na hlbokú noc. Vábilo ju pokušenie hrať sa s časom a prežívať noc, akou bola táto, stále dokola a dokola.
Chcela sa hrať. Prepadla ju vášeň. Myseľ jej nahovárala, aby viac svoju nevinnosť pred rannou oblohou nepredstierala. Ona si totiž s tou nočnou veľmi dobre pamätala, že to, čo sa dialo v noci, bolo všetkým, len nie prejavom nevinnosti...
ESTÁS LEYENDO
ráno v paríži
Historia CortaPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
