Ak by aj bola opantaná tými najsilnejšími narkotikami, nemohla by pokojne odpočívať vedľa mŕtvoly. Prechádzala sa preto stále hore-dole po byte, premýšľajúc, čo urobiť. Obloha už na horizonte začínala pomaly blednúť, keď sa rozhodla o nasledovnom postupe. Podišla k nočnému stolíku, kde ležala pevná linka slúžiaca predovšetkým na komunikáciu hosťa s recepciou. Tentokrát z nej bolo vytočené celkom iné číslo...
Pár sekúnd sa zo slúchadla ozývalo iba pípanie, ale netrvalo dlho a k vrahyni prehovoril mužský hlas: „Skoré dobré ráno prajem, pri telefóne podporučík Authier. Ako vám môžem pomôcť?"
„Zabila som človeka."
أنت تقرأ
ráno v paríži
القصة القصيرةPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
