Po tom, ako bola vypočutá a odvedená von pred policajné vozidlo, venovala jeden z posledných slobodných pohľadov práve oblohe. Svojej večnej obdivovateľke. K autu kráčala štýlom, za aký by sa nehanbila ani profesionálna modelka, a to všetko len pre ňu. Pre nočnú oblohu, ktorá sa už-už išla preklenúť do rannej. Každodennému producírovaniu sa pred ňou bolo nadobro koniec, a ona si posledné sekundy slobody chcela užiť. Niekde v hĺbke svojej spráchnivenej duše sa však cítila ako výstavný artefakt, ktorému nikdy nebolo umožnené byť vystaveným...
Tak, ako umenie vplyvom prejdeného času čoraz väčšiu hodnotu nadobúda, tá jej rapídne klesla. Dostatočne jej to dal pocítiť príslušník mestskej polície, keď ju celou silou zatlačil na jedno zo zadných sedadiel motorového vozidla. No nezaháľalo ani ranné slnko, ktoré nadobudlo svoj plný tvar práve v okamihu, ako za ňou policajt zatvoril dvere a spoločne sa vydali na cestu do väznice.
Koniec.
YOU ARE READING
ráno v paríži
Short StoryPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
