Neodpovedala. Nekonala. Stála na rovnakom mieste ako prikovaná a čakala, čo sa bude diať. Vedela, že nemusí podísť k dverám a otvárať ich. Vkladala do policajtov nádej, že si poslúžia aj sami. A presne tak sa i stalo. Netrvalo pomaly ani minútu, čo boli vchodové dvere do hotelovej izby vykopnuté jedným z troch policajtov.
Za normálnych okolností by svoje pohľady okamžite upreli na predmet, kvôli ktorému dnes takto zavčas rána podnikali svoju veľactenú návštevu. Ich oči sa však zasekli na nahej, nehybne stojacej žene. Trvalo im zopár sekúnd, kým sa z obyčajných, zdravých mužov stali opäť profesionáli v službe. Aby predišli akýmkoľvek nevhodným myšlienkam, jeden z trojice sa rozhodol zakročiť proti obnažovaniu krásnej ženy.
„Boli by ste taká láskavá, mademoiselle, a niečím svoje nahé telo zakryla?" pomalým, monotónnym hlasom položil svoju otázku, a zrakom spočinul na župane ležiacom na zemi po pravom boku oslovenej dámy.
YOU ARE READING
ráno v paríži
Short StoryPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
