Mátalo ju, že tento muž bol iný ako ostatní. Nedal sa ľahko zmiasť lačnými slovami a ešte lačnejšími pohybmi. Nezaujímal sa o zovňajšok, ale aj o vnútornú stránku človeka. A to jej zo všetkého naháňalo snáď najväčší strach. Bála sa, že by sa mohol stať dostatočne schopným, aby prečítal obsah jej duše. Toho spráchniveného čohosi, čo už nemalo ani reálnu hodnotu.
Po chvíľke tichého, bolestivého premýšľania, sa opäť otočila ku oblohe. V nádeji, že dostane vhodnú radu, ako pokračovať ďalej. Doposiaľ nezažila nič také ako pokračovanie. Po jednej noci sa vždy všetko ukončilo a život mohol ísť pokojne ďalej.
Pokojne búrlivo...
VOCÊ ESTÁ LENDO
ráno v paríži
ContoPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
