Prepadla ju chuť vyliezť na balkónové zábradlie a skočiť dole. Voľne ako vták, ktorým nikdy nedostala príležitosť byť. Pri myšlienkach o tomto čine si spomenula na Jenny Curranovú z filmu Forrest Gump. Na to, ako po prehýrených nociach so stále inými mužmi pochopila, že takto sa ďalej žiť nedá. Alebo skôr na to, že sa týmto spôsobom nedá žiť vôbec... Boli si podobné, no s rozdielom, že Jenny bola iba fiktívnou postavou a ona skutočným človekom. Človekom z mäsa a kostí, i keď metaforicky len prázdnou schránkou.
YOU ARE READING
ráno v paríži
Short StoryPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
