„Ty si ozaj hlupák," pokrútil mladíkov kolega nad jeho čiernym humorom. Výstižným, ale nevhodným. I on pristúpil k nebohému mužovi. Prezrel si celé jeho telo, na ktorom sa nejavili žiadne známky fyzického útoku okrem podliatín na krku. Jemne po nich prešiel, avšak už len po prvom dotyku sa stiahol a rozhodol sa nechať obeť obeťou. Najskôr sa museli postarať o celkom iného človeka.
Vrahyňu.
YOU ARE READING
ráno v paríži
Short StoryPred rannou oblohou sa mohla tváriť ako neviniatko, koľko len chcela. Ona už ale dobre dlho od tej nočnej vedela, čo je skutočne zač. Vášnivé vzdychy, ktorými každú noc vzývala mesiac na súboj s časom. Tie isté, opakujúce sa slová útechy adresované...
