Protector (pokračovanie na Killers)

10. kapitola - Impulz

Asami odvrátila od nej pohľad a pery stisla tak, že jej boli ledva vidieť. Jej pohľad sa začal meniť na tvrdý a chladný. Nechce, aby im ktokoľvek ublížil. Nikto z nich si to nezaslúži a ešte je tu jej sestra, ktorá by nemala mať nič s tým spoločné. Je jediná, ktorá sa zachránila od toho svinstva.

"Asami?" oslovila ju jej staršia sestra a venovala jej ustarostený pohľad, "Si... si to ty?" spýtala sa jej takmer bezhlasne.

Čiernovláska k nej otočila hlavu a nadvihla obočie, "Nie, som prevtelený Hirohito," odvetila jej ironicky a venovala jej nechápavý pohľad.

Ayano prevrátila očami, "Dobrý pokus o vtip."

"Tak už poď!"

"Pôjdete s nami. Potrebujeme vás vypočuť," trval na svojom jeden z mužov v obleku.

"Ukážte odznaky!" zakričal Hajime nervózne.

Jeden z mužov na rýchlo ukázal odznak, avšak ani jeden z nich nezložil zbraň. 

Hajime na všetkých zamračene hľadel a v tom začal ľutovať, že nemá pri sebe žiadnu zbraň.

"Ste od polície? Tie vaše odznaky nie sú dobre vidieť," ozval sa Kohaku nahnevane a všetkým venoval zamračený pohľad.

"Tajná služba. Viac vedieť nepotrebujete," ozval sa ďalší z piatich mužov.

Kohaku nadvihol obočie. Tajná služba? Tak prečo na nich mieria zbraňami ako keby mal práve z nich niekto vybuchnúť?! Toto predsa nie je bežný postup! Haku je hľadaný svedok toho, čo sa stalo a nie hľadaný vrah!

Haku očami prečesával okolie a snažil sa vymyslieť nejaký plán, ktorý by ich od nich dostal, no keďže nemá pri sebe zbraň, ťažko sa niečo vymýšľa. Ale... jednu vec by urobiť mohol. Mohol by odísť s nimi a o Asami by sa nedozvedeli. Určite ich začuli a už sú teraz na úteku. Ayano sa o ňu postará. 

Nakoniec urobil krok vpred a v momente väčšina zbraní mierila hlavne naňho, "Budem spolupracovať..."

Medzitým si Ayano spolu s Asami sadli k Hakovej posteli, z ktorej vybrali kufrík. Ihneď ho otvorili a v ňom sa nachádzali pištole.

"Toto bol koho nápad?" vyšlo z Ayano akoby omráčene.

"Hakuov. A nečuduj sa mu po tom všetkom. Jemu sa nafúkla hlava a ja nie som nikdy sama," vyrapotala zo seba automaticky a začala si vyberať zbrane.

"Nikdy sama?" zopakovala nervózne, "Ale... veď nemáš rozdvojenú..."

"Nie, doslova nie som žiadny schizofrenik. Niečo z toho, čo mi Haku odstránil zostalo, ale len dočasne. Nemôže sa to odo mňa len tak odtrhnúť. Je to dlhý proces, ktorým prechádzam úspešne. Jasné? Nepremením sa ti tu na žiadnu obludu. Len keď som v krízovej situácii, tak sa to môže ozvať.. hlas... počujem to občas.. Ale čoraz menej a menej a tým túto debatu ukončíme," vysvetlila jej jasne a hlavne ráznym tónom v hlase. 

Po chvíli ticha prehovorila znovu, "Vezmem zbraň a idem im pomôcť. To, že tí chlapi mieria na nich, nie je bežný postup polície či nejakej tajnej služby," dlho si nevyberala a schmatla prvé dve zbrane, ktoré jej "padli do oka". Skontrolovala zásobníky.

"Daj aj mne!" šepla šokovane.

"Teba do toho zaťahovať nebudem!" zafrflala a zazrela po nej.

"Som tvoja sestra a momentálne mieria zbrane na môjho brata a strýka! Láskavo mi daj nejakú zbraň!" trvala na svojom pozerajúc jej priamo do očí.