2. kapitola - Starček a kuchár

53 6 0
                                    

Tmavovlasý muž zaklopal na drevené dvojité dvere. 

O chvíľočku už aj začul kroky a v tom sa dvere otvorili. Stála v nich nižšia útla čiernovlasá žena a prekvapene zažmurkala."Hajime?" oslovila ho ešte viac prekvapeným hlasom.

"Si prekvapená?" spýtal sa jej bez akejkoľvek emócie.

Erin stisla pery tak, že jej neboli vidieť a nakoniec ho pustila ďalej. "Čo potrebuješ?" spýtala sa ho zvedavo, keď vošli do obývačky, kde ho usadila.

"Chcem vedieť, kde sa nachádzajú telá tých, ktorí sa nemohli dostať von z budovy," odpovedal rázne pozerajúc na ňu.

Čiernovlasá žena naprázdno preglgla, bez slova pred nich naliala čerstvý zelený čaj a sadla si oproti nemu, pričom si preplietla jej plnoštíhle prsty. "Našli sa telá vedcov. A keďže ubehol týždeň od toho incidentu, dávno sú niekoľko stôp pod zemou. Nesleduješ správy?" nadvihla jedno obočie, zdvihla šálku horúceho čaju a veľmi opatrne a pomaly si odpila.

Hajime po nej zazrel a naklonil sa k nej. "Naozaj si myslíš, že ma zaujíma, kde sa nachádzajú telá tých najväčších a najšialenejších vrahov v Japonsku?"

Jeho reakcia bola pre Erin desivá. Nikdy sa takto nesprával. 

"Nie," pokrútila hlavou, položila šálku na stôl a sklopila pohľad.

"Tak?"

"To telo, okrem Ichira a Hikara, sa doteraz nenašlo, Hajime. Rada by som ti povedala viac, ale viem len to čo bolo v správach," odpovedala potichu a pozrela naňho s obrovským rešpektom, ale zároveň aj strachom.

"Kto by mohol vedieť viac?" jeho tón sa nezmenil. Rázny a vážny. Rýchlo si odpil z čaju. Najradšej by jej venoval niekoľko veľmi nepekných slov za to, že sa zmienila o Asami ako len o tele, pretože z Erin stihol vyčítať, akoby sa začala zmierovať s tým, že ak sa aj vôbec nájde, je dávno mŕtva. 

Niet sa čomu čudovať, všetci videli ako bojovala s vlastným otcom a obetovala sa pre blaho ostatných a tak sa zbavila ďalšieho šialenca. Ale aj tak, "to telo" má meno.

Jeho bývalá kolegyňa sa pomrvila na sedačke a nevedela, kam sa má pozrieť. Atmosféra bola čoraz temnejšia, vzduch akoby sa zhusťoval každým slovom vychádzajúceho z Hajimeho úst.

"Erin," oslovil ju ráznejšie a zamračil sa na ňu.

Čiernovláska zachytila jeho pohľad. "Haku. On.. vieš, že ho nemôžu nikde nájsť. No Kohaku sa veľa krát zmienil o jeho rodnom meste. Možno tam nájdeš odpovede."

V tom sa ten rázny a nepríjemný Hajimeho výraz zmenil. "Haku?!" spýtal sa jej neveriacky.

"Čuduješ sa?" prižmúrila oči. "Haku a Asami sa poznajú veľmi dlho. Vedel viac, ako si myslíš. Kohaku síce bol náš vodca, ale nikdy nevedel toľko koľko Haku," vysvetlila mu vážne, pričom mu priamo hľadela do očí akoby v nich hľadala toho starého milého Hajimeho, "Čo chceš nájsť, Hajime? Jej pozostatky, jej telo..."

"Tak dosť!" zavrčal.

Nastalo ticho. 

Erin naňho skúmavo hľadela a nepovedala vôbec nič. 

Hajimeho výraz sa nezmenil a po chvíli radšej od nej odvrátil pohľad.

"Prijmi realitu takú aká je," ozvala sa a keď dopila čaj, vytratila sa z miestnosti.

"Realita sa dá zmeniť, keď človek verí," povedal tak, aby ho počula.

Čiernovlasá žena sa vrátila naspäť a sadla si oproti nemu. "V tom prípade ti želám čo najviac šťastia," povedala tvrdo, bez emócií. Nezdalo sa jej rozumné, aby sa človek utápal v minulosti.

Protector (pokračovanie na Killers)حيث تعيش القصص. اكتشف الآن