Protector (pokračovanie na Killers)

16. kapitola - Niečo, čo si chcela dávno vidieť

Čiernovlasá žena utekala až kým ju nezastavili zatvorené dvere.

Zastala a zahľadela sa na ne.

Roztrasenými rukami chytila kľučku a pomaly ich otvorila.

Zreničky sa jej rozšírili pri pohľade na prázdnu miestnosť, ktorá je podobná tej, v ktorej ju držali.

Ihneď odstúpila a treskla dverami.

Tam sa už nevráti.

Nikdy.

"Asami!" zakričal na ňu Haku.

Čiernovláska sa otočila a venovala mu chladný pohľad. "NEHOVOR MI TAK!" zakričala nahnevane a oprela sa pri tom o dvere.

Na chodbe sa ukázali aj ostatní.

Nemohla sa na nich pozerať.

Nie.

Odvrátila pohľad a začala zrýchlene dýchať. Nakoniec... Jej hlava sa začala pomaly a veľmi ťažko otáčať naspäť k nim. Trhla ňou, až si bok hlavy silno buchla o dvere.

"Sestrička..."

Počula jeho hlas a zistila, že je blízko nej. Stále hľadela na stenu vedľa nich sťažka dýchajúc a zatínajúc zuby. Tento boj musí vyhrať... musí ho vyhrať!

Ruky zovrela do pästí.

"Prosím... Asami..." opatrne sa dotkol jej ramena.

Raina chcela trhnúť ramenom, avšak niečo jej v tom opäť zabránilo. Od toľkého stresu a nervozity sa začala potiť a hlavu mala pevne otočenú na tú stranu, na ktorú ju pred chvíľou dostala.

"Je koniec. Konečne budeme môcť viesť normálny život," povedal jej upokojujúcim tónom v hlase.

"ONA...." začala sťažka rozprávať, "TU..." hrudník sa jej priam neprirodzene zdvihol, "NIE JE," zdôraznila a s jej výdychom sa hrudník vrátil do prirodzenej polohy. Prečo s ňou všetci bojujú? Prečo ju konečne nenechajú tak?! Ľudia sa rodia.. a nakoniec umierajú. Tak prečo toľko boja?! Prečo!! Nedokáže pochopiť, prečo sa konečne nevzdajú!!!

Niečo ti ukážem. Niečo, čo si chcela dávno vidieť... Ozval sa známy Asamin pokojný hlas v hlave.

Otec kričí na mamičku, ktorá sa ho snaží upokojiť. Stojím pred nimi a hľadím na tú hádku so slzami v očiach. Ledva vnímam, čo to vlastne kričí. Celá sa roztrasiem a horko zaplačem.

"Asami, moja zlatá... neplač," prihovorí sa ku mne moja milá mamička.

"Sem sa pozeraj, keď rozprávam!!!" vrieska po nej ako zmyslov zbavený a tak odo mňa odvráti pohľad, ktorý následne na to zabodne do otca.

"Nevrieskaj po nej!" skríkol Haku. 

Otočím sa dozadu, aby som naňho videla.

Stojí tam mladý chlapec plný odhodlania a zamračene hľadí na nášho otca. Ruky má zovreté až tak veľmi, že sa jeho päste trasú. Sebaisto podíde k nám, postaví sa pred mamičku a zdola hľadí otcovi do očí.

"Je to naša mama, správaj sa k nej slušne!!" zvolal nahnevane.

"Haku, prosím..." šepla naša mamička.

Otec naňho hľadí a uškŕňa sa, "Veď vy ešte uvidíte.."

Ani som si nevšimla, kedy podišla ku mne Ayano a chytila ma za ramená.