Protector (pokračovanie na Killers)

4. kapitola - Doktor s veľkou hlavou

"Hajime," oslovilo ho čiernovlasé dievča potichu hľadiac ho po líci a pozerajúc mu priamo do očí.

"Asami," vpíjal sa do jej tmavých očí plných pokoja a rukou prešiel po tej jej, ktorá hladí jeho líce.

"Mladý muž, nesnívaj toľko!" zahriakol ho starček so smiechom.

Čiernovlasý muž sa mierne mykol a až teraz si všimol, že stojí oproti nemu a hľadí naňho zhora. 

"Prosím?" spýtal sa ho zmätene.

"Ak o niečom snívaš, sprav to a realita je ešte krajšia ako samotný sen," prezradil mu starček usmievajúc sa od ucha k uchu.

"Nesnívam," odvetil potichu.

"Teraz už nie," zachichotal sa a pozrel mu do tváre potľapkajúc ho po pleci.

"Stále sa usmievate. Aj včera, aj dnes," povedal Hajime vážne na nižšieho útleho starčeka.

"A prečo nie? Vždy je dôvod sa usmievať, chlapče!" vystrčil ukazovák na zdôraznenie jeho slov a tak priateľsky sa naňho usmial, až mal Hajime pocit, že sa doňho vlieva energia dodávajúca silu. 

Starček sa od neho vzdialil a spokojne si začal vykračovať okolo stánkov.

Čiernovlasý muž sa za ním pozrel, pokrútil hlavou a pokračoval ďalej v ceste. 

Obzeral sa po domoch a okolitých ľuďoch. Snažil sa zostať v realite, no jeho myšlienky blúdili každú chvíľu v minulosti.

"Och!" vydal zo seba ženský hlas.

Nastal náraz a v momente zastal. 

"Prepáčte, ja..." nedokončil a vypleštil oči. "Asami?" vydal zo seba, akoby to automaticky a bez námahy či rozmyslu z neho vyšlo.

"Prosím? Prepáčte, s niekým ste si ma asi zmýlili," odvetila prekvapená žena, ktorá vyzerá o pár rokov staršie od neho.

"Ospravedlňujem sa," mierne sa uklonil pozerajúc na ženu, ktorej gaštanovo hnedé vlasy boli spletené do hustého drdolu a žlto-oranžová yukata zvýrazňovala jej útlu postavu.

"To je v poriadku," úklon opätovala a pomaly sa pobrala ďalej.

Hajime sa za ňou ešte omráčene otočil a povzdychol si. Ak to takto pôjde ďalej, čoskoro bude zrelý pre psychiatriu. 

Asami má čierne vlasy, ty idiot!  Pomyslel si. 

Pobral sa teda ďalej pozerajúc sa po ľuďoch, ktorí chodili neustále. 

Mnohé rodiny si práve vychutnávali obed v niektorej z vonkajších reštaurácii, iní kupovali veci potrebné do domácnosti.

"Au! To bolí!" zapišťalo malé plačúce dievčatko, ktoré nemôže mať viac ako 6 rokov.

Hajime v momente zastal neďaleko rodinky zvedavo na nich hľadiac.

"Rina, vydrž to. Už iba kúsok a budeme u pána doktora," snažil sa ju upokojiť muž v strednom veku, na ktorého sa veľmi podobá. Zrejme je to jej otec.

"U ktorého? Počula som od Minako, že je strašidelný!"

"Ktorý doktor je podľa nej strašidelný?" prekvapene sa jej spýtala nízka žena s krátkymi havraními vlasmi po krk.

"Ten s veľkou hlavou!" zapišťala znova.

"Rina, nehovor tak o pánovi doktorovi. Ešte si ho nevidela, tak rozprávaj slušne!" zahriakol ju jej otec.

"Ale to povedala Tomoko," povedala tichším hlasom pozerajúc do zeme.

"Na vzhľade nezáleží, dcérka. Pán doktor je veľmi dobrý a slušný človek," vysvetlila jej mama s úsmevom.

Hajime ich celý čas počúval, pričom nenápadne chodil pomaly za nimi.

"Ako to vieš?" pozrelo na ňu čiernovlasé dievčatko a tak otočilo hlavou, až sa jej maličké copíky na bočných stranách hlavy zatriasli.

"Pretože ho poznám, Rina. Nespochybňuj naše slová," odvetila jej matka vážne pozerajúc pred seba.

"Ospravedlňujem sa," mierne, ale za to opatrne sa uklonilo, keďže jej ubolená noha nedovoľovala príliš veľký pohyb.

Čiernovlasého muža, ktorý sa celý čas nenápadne presúval za nimi, ich rozhovor oslovil. 

Doktor s veľkou hlavou? 

Možno to deti preháňajú, no nestratí tým príliš veľa času, keď zistí, kde ten uznávaný doktor býva a hlavne, čo je zač. Pozná len jedného človeka s veľkou hlavou, no toho nevidel odvtedy, ako zomrela Asami, teda... možno zomrela... 

Pokrútil hlavou. 

To slovo "zomrela" nedokázal vysloviť nahlas, mal problém to počúvať vo svojej vlastnej mysli. 

Aj napriek jeho myšlienkovým pochodom zachytával rozhovor tej neznámej rodiny, no nerozprávali sa o niečom, čo by bolo kľúčové a dostatočne zaujímavé a potrebné pre jeho uši. Len ich nenápadne nasledoval, pričom sa obzeral po okolitých ľuďoch a stánkoch, aby pôsobil tak ako ostatní.

Pomaličky sa rodina presunula do časti, kde nebolo príliš veľa obchodov. Bola to obytná časť, ktorá bola obohatená samými tradičnými japonskými domami. 

Hajime spomalil, aby si ho nevšimli. 

Išli veľmi pomaly a tak cesta trvala dlhšie. Počas toho všetkého dievčatko par krát zamrnčalo od bolesti, no hneď na to sa ozvali starostlivé slová vychádzajúce z úst jej rodičov. 

Hajimeho myseľ opäť začala fungovať viac ako by mala. Prečo tu vlastne je? Čo presne hľadá? Ak aj vie odpovedať na tieto otázky, vie kde hľadať? Kde začať? Nevie prečo, ale táto časť mesta ho čoraz viac a viac priťahuje. Akoby tu bolo niečo, čo mu môže pomôcť. No tajomstvá sa kopia. Starčekov príbeh o ochrancovi a doktor s veľkou hlavou. 

Za ten čas, čo tu trávi, sa mu zatiaľ nikto zo starej skupiny neozval. Ani Kohaku, ani Erin a ani ostatní. Chápe ich. Každý z nich chce začať nový obyčajný život bez zabíjania a skúmania niečoho nebezpečného.

"A sme tu, Rina," zvolal otec spokojne.

"Správaj sa slušne," ozvala sa jej matka vážne.

"Dobre," prikývla pozerajúc na drevené vchodové dvere.

Rinina matka zazvonila.

Hajime zašiel za najbližší dom oproti a čakal. Takmer prestal dýchať. Priam horel zvedavosťou.

Zatiaľ nikto neotváral, no rodina to príliš nespozorovala, keďže museli za ten čas lepšie podoprieť dievčatko, ktoré smutne zamrnčalo a slzy sa jej hrnuli do očí. 

V tom začuli nejaké kroky a Hajime vedel, že sa niečo stane, keď videl, ako sa rodičia tej maličkej na seba pozreli a prehodili medzi sebou pár slov. 

Po chvíli však prestali, keď začuli, ako sa pomaličky otvárajú dvere. 

Maličké čiernovlasé dievčatko zdvihlo hlavičku a hľadelo hore. 

Hajime sa mierne naklonil, aby čo najlepšie videl.