"Slečna, prepáčte, slečna došli sme na konečnú. Prosím vystúpte. " Drgal do mňa šofér autobusu. "Slečna prebúdte sa, "začal sa rozčuľovať šofér, "hm, Števo prestaň. Nechaj ma spať. " zamrmlala som naspäť.
"Ja nie som váš Štefan ale šofér autobusu." Začal sa rozčuľovať ujko. "Ak nevystupite zavolám políciu. " "Dobre, už idem Stephanos. "
Zrazu som bola vonku, na kraji cesty v nejakej zabudnutej dedine.
"A teraz čo ? " povedala som si len tak pre seba. Okolo mňa prefrčal autobus z ktorého som bola vykopnutá. Rozhodla som sa teda kráčať smerom ktorým odišiel.
Ďalekom som nedošla a na hlavu mi začali dopadať veľké studené dažďové kvapky. "To nemôže byť pravda" zakričala som z plného hrdla a rozlialo sa.
Tento deň nemohol dopadnúť horšie.
Neviem ani ako ale dokráčala som domov. Po ceste má ofŕkali dve autá a kým som dorazila k predným dverám naháňal ma susedov pes, ktorý zase utiekol. Ja mám teda šťastie.
"Kde si bola tak dlho?" Vybehla na mňa sestra s veľmi vrelým privítaním "A čo si robila ? Vyzeráš akoby si spadla do blata,"neprestávala sestra,
" stalo sa, " odvrkla som jej, "len nech ťa mama takto neuvidí. A ešte Theo potrebuje pomoc v reštike, volal ale nebola si doma. Máš tam letieť len čo prídeš." oznámila mi Sofia s ohníčkami v očiach.
"Prečo nejdeš ty ? Možno zase prišiel tvoj Mateo ?" podpichovala som ju. "Nie, neprišiel ani nepríde. Ale ty tam pekne pôjdeš,"
"Ja nemôžem," zajajkala som, "musím vyrátať matiku, vieš ako dlho mi to trvá,"
"Vezmi si ju tam," neriešila to sestra a odišla. Nemala som na výber.
Prezliekla som sa a trielila do reštaurácie.
"Konečne si tu, bež dozadu strúhať zemiaky. Zase tu máme pána Potato. "
YOU ARE READING
I'm not Alice
FantasyLýdia je klasické dievča, ktoré má svoju najlepšiu kamarátku. Lásku považuje za nezmysel, ale priateľstvo si váži nadovšetko. Ples organizovaní v historickom kaštieli jej zmení pohľad na svoje problémy a jej malicherné trapasy, po tom čo sa večer s...
